Vinárstvo Vitis, výrobca obľúbených slovenských odrodových a prívlastkových vín Vitis Galéria podporuje talentovaných mladých umelcov a ich tvorbu. Rubriku „Galéria mladých umelcov“ tentokrát dopĺňa umelec Tomáš Bokor. Pri pohľade na jeho obrazy sa dokážete vrátiť o niekoľko desiatok rokov späť, no zároveň na vás pôsobia moderne a sviežo. Tieto majestátne obrazy sú naozajstným slovenským unikátom. Aký je ich príbeh? Čítajte ďalej a dozviete sa viac!
Tomášove neobyčajné obrazy pútajú pozornosť už z veľkej diaľky. Zaujímavá štruktúra malieb z omietky a ich sýte farby pôsobia neskutočne štýlovo, no tiež dobovo až archaicky. Že to nie je možné? Presvedčte sa sami!
Chceli ste byť maliarom od malička?
Nie tak úplne. Maľovať som začal až ako 27-ročný, no od detstva sa môj život točil okolo umenia. Na začiatku mojej kariéry som dal prednosť fotografovaniu, ktoré doteraz tvorí veľkú časť mojej osoby. Maľovanie prišlo veľmi spontánne o niekoľko rokov neskôr.
Maľbu ste sa napokon rozhodli aj študovať na Vysokej škole výtvarných umení…
Áno, študoval som tam na magisterskom stupni. Bakalársky stupeň som absolvoval na Univerzite Komenského v Bratislave, kde som študoval pedagogiku – výtvarnú výchovu a dejepis. Medzi „bakalárom“ a „magistrom“ som mal väčšiu pauzu, no v tomto období som svoje vzdelanie doplnil o štúdium na katedre fotografie a nových médií na VŠVU, ktoré mi tiež pomohlo v rozlete.
Ako sa teda z fotografa stal maliar?
Celé to začalo pri fotke. Rád som si skicoval návrhy štylizovaných módnych fotiek a vytváral k nim príbehy, ktoré som chcel neskôr nafotiť. No k tomu už nikdy nedošlo. Viac ma bavilo kreslenie. Práve tam začala moja vášeň pre maľbu, ktorú som neskôr začal naplno rozvíjať na vysokej škole. Moja diplomová práca sa týkala “Zániku” ako forme tvorby, ktorá ma naviedla na cestu, po ktorej kráčam dodnes. Pri tvorbe diplomovky a po skončení školy som si ešte väčšmi začal všímať zničené budovy či predmety vôkol mňa. Keď som ešte býval v Bratislave, často som prechádzal popri starej hasičskej zbrojnici na Mickiewiczovej ulici. Mala obitú omietku, svetlo sa na nej zvláštne lámalo a vytváralo rôzne obrazce, ktoré ma inšpirovali. To, čo som vtedy videl som neskôr implementoval v podobnej forme do svojej tvorby.
Vaše obrazy sú naozaj unikátne. Ako vznikajú?
Samotná technika je dosť komplikovaná – roky som experimentoval a hľadal spôsob, ako udržať maľbu po rozbití vcelku. Tým, že je maľba ukotvená na plátne, nebolo to jednoduché. Môj kreatívny proces však začína návrhom hlavnej formy. Keď je táto časť hotová, postupne začínam s nanášaním jednotlivých omietok, na ktoré maľujem, kreslím, lepím plagáty či fotky a tvorím fresky. Na plátne vznikne tzv. sendvič vrstiev, ktoré spätne rozbíjam a vraciam sa k spodným vrstvám. Dopredu mám však celý proces vrstvenia a dekonštrukcie premyslený tak, aby výsledok po ukončení tvorby spĺňal moju predstavu.
Aké náradie na to používate?
Okrem klasických nástrojov ako sú štetce a špachtle používam pri tvorbe aj rôzne dláta, nože či škrabadlá. Nevyhýbam sa ani mechanickým náradiam a v špecifických prípadoch používam aj chirurgické nástroje. Sú veľmi pevné a presné. Vďaka nim viem vrstvy maľby odkrývať postupne a jemne, presne tak, ako sa to robí v archeológii.
Čo reflektujú vaše diela?
Snažím sa zobrazovať svoje reakcie na vzniknuté situácie. Inšpirujem sa snáď všetkým vo svojom okolí. Na jedno plátno maľujem v rozličných časoch viacero malieb v niekoľkých vrstvách, ktoré sa navzájom prekrývajú. Tým, že ich neskôr rozbíjam a spätne sa k nim vraciam vznikajú rôzne kombinácie príbehov z minulosti, ktoré sú veľakrát zaujímavé. Portréty, figurálne výjavy a symboly sa prelínajú v štruktúrach drsného materiálu. Vytvárajú často surreálne či abstraktné obrazy, ktoré sú prepojené vznikom a zánikom v čase a priestore. Táto forma vyjadrenia je všadeprítomná v histórií ľudstva a urbanizmu. Je známa už od dôb nástenných malieb v Altamire.
Na ktorú vašu výstavu ste najviac pyšný?
Svoje obrazy som vystavil v Ríme pod záštitou Slovenského inštitútu a za túto príležitosť som veľmi vďačný. Osobne som však veľmi hrdý na výstavu v Galérii Bohéma v Bratislave. Vyše tridsať mojich diel bolo inštalovaných v okázalých výkladoch a vyzeralo to veľmi dobre. Bola to jedna z posledných výstav pred zatvorením tejto galérie. Budem na ňu ešte dlho spomínať. Aktuálne vystavujem niekoľko obrazov v Šanghaji a črtá sa mi tiež samostatná výstava v Brne, moja prvá v Českej republike. Mám z toho veľkú radosť.
Tento rozhovor a Galériu mladých umelcov Vám prináša slovenské odrodové a prívlastkové víno Vitis Galéria. Tieto vína sú mimoriadne obľúbené a svedčí o tom aj fakt, že na domácich aj na prestížnych zahraničných súťažiach počas viacerých rokov zozbierali vzácne ocenenia za svoju kvalitu a jedinečnú chuť. Spravte si aj vy svoju vlastnú degustáciu v pohodlí domova a vychutnajte si lahodné vína z portfólia Vitis.
www.vitis.sk ; www.najnapoje.sk
Zdroj: Silvia P.
