Exotická Kambodža v sebe neukrýva len drahokam v podobe slávnych chrámov Angkor Watu, ale jej srdce predstavuje obrovské jazero Tonle Sap, kde sa ľudia naučili žiť s vodou či priamo na nej. Malá dedinka Kompong Phluk predstavuje unikátny pohľad do života nepredstaviteľnej Kambodže.
V novembri už obdobie dažďov v Kambodži utíchlo a život sa vracia do bežných koľají. Z turistického mestečka Siem Reap, ktoré leží len pár kilometrov od Angkor Watu, najslávnejšieho miesta celej juhovýchodnej Ázie stačí vyraziť na juhovýchod a o necelú hodinku sa celá krajina zmení. Všade naokolo sa rozprestrú ryžové políčka prenikavo zelenej až krikľavo zelenej farby a občas sa medzi ne primiešajú jazierka s ružovými lotosovými kvetmi. Sem tam cesta pretne malú kambodžskú dedinku rozťahanú popri ceste s niekoľkými domami. Objavia sa vodné cesty, alebo ak chceme, kanále a tie tu znamenajú život. Niekoľko dedinčanov nakladá svoj tovar na drevené loďky. Balíky neforemných tvarov, nalovené ryby, sušené ryby, motorky či dokonca prasa. Všetko sa povezie do plávajúcej dedinky Kompong Phluk. Loďka sa prediera vodnou cestou a okolo nej stoja kríky ponorené do vody a medzi nimi vo vode plávajú pasce na ryby. Tie sú často jedinou obživou ľudí, ktorí tu žijú a práve na nich rybách stojí a padá ekonomika celej oblasti jazera Tonle Sap. Jazero Tonle Sap je svetovým unikátom, pretože počas roka mení svoj objem. Nie len nepatrne, ale tak, že si to vôbec málokto vie predstaviť. Počas vrcholného obdobia dažďov má Tonle Sap takmer 16 000 kilometrov štvorcových a počas obdobia sucha len 2700 kilometrov štvorcových. Zmenší sa niekoľkonásobne! Tonle Sap je zaujímavé aj v tom, že sa dá odtiaľto dostať do mora vďaka rieke Tonle Sap, ktorá sa pri hlavnom meste Phnom Penh vlieva do Mekongu a ten vo Vietname do Juhočínskeho mora. Kedysi tak týmito cestami prúdil nielen obchod, ale aj rôzne armády, ktoré ohrozovali kráľovstvo Khmérov ukryté v lesoch a chrámoch. Niekoľko rybárov stojí takmer po krk v špinavej, kalnej vode a snaží sa naťahovať siete, aby sa ďalšie ráno mohli prísť pozrieť na úlovok. Niektorí už majú siete pozbierané a vezú si ich na loďkách domov, aby z nich mohli povyberať malé rybičky, ktoré neskôr usušia alebo premenia na omáčku. Za stromami sa objav dedinka Kompong Phluk. Patrí k najväčším a najznámejším na jazere Tonle Sap, no aj tak tu nie sú davy turistov. O Kompong Phluku sa hovorí, že je to miesto, kde človek uvidí drevené mrakodrapy a hoci je slovo mrakodrap nadnesené, tak unikátne stavby tu naozaj stoja. To, že sa jazero každý rok vyleje a stúpne o niekoľko metrov jeho hladina, tu vie každý a miestni sa s tým naučili žiť. Svoje domy tak umiestnili na vysokánske drevené koly siahajúce do výšky niekoľkých metrov. Mnohé tradičné kambodžské domy stoja na koloch, ale tie majú meter, maximálne dva, no tu v Kompong Phluku nájdeme domy, ktoré stoja na 8 až 10 metrových koloch. V období sucha stoja na pevnine, no akonáhle sa jazero vyleje, koly sa potopia a preto sa o Kompong Phluku hovorí ako o plávajúcej dedine. Pred každým domom kotví drevená loďka či čln. Bez nich by sa tu nedalo existovať a človek by sa nikam nedostal. Všetko tu totiž prebieha na vode. Predáva sa z lodí, pracuje sa na lodiach a ak sa chcú rodiny medzi sebou navštíviť inak ako po vode to nejde. Život tu ráno celkom pulzuje a mnohí sa starajú o ryby. Na lodiach natiahli svoje siete cez mechanizmus tak, aby im z neho povytriasalo úlovok a oni ho triedia. Naproti dokonca stojí kostol ozdobený krížom a neďaleko odtiaľto stojí na koloch aj škola či policajná stanica. Mnohé decká sa bláznia pred svojimi domami a z lodiek skáču do zablatenej vody. Mnohé však pomáhajú pri každodennej práci od útleho veku. Nie je žiadne prekvapenie ak stretnete na loďke malého chlapca, ktorý by sa u nás hral niekde na dvore a tu pádluje loď a predáva ryby. Život je tu ťažký. Domy naskladané vedľa seba hrajú mnohými farbami a všetko má nádych skutočnej, dobrodružnej exotiky. Aj keď títo ľudia nemajú veľa, nemajú takmer nič, smejú sa, tešia sa zo života a vedeli by nás mnohému naučiť. Jazero Tonle Sap sa aj vďaka takýmto miestam stane skutočne nezabudnuteľným miestom.
FOTO: Tomáš Kubuš
