Keď sa po plavbe po Indickom oceáne odrazu objavia prístavy Zanzibaru, vaša plavba nie je len prechodom do iného, afrického sveta, ale návratom späť celými storočiami. Ocitáte sa v priestore, ktorý si v plynúcom čase zachoval nedotknutú rozprávkovo- bielych pláží, obmývaných teplým šumom koralového oceánu, a živelnosť africkej prírody. Hľadíte tiež na mesto lákajúce svojou inakosťou – oddych, dobrodružstvo alebo poznanie. Tak čo, zakotvíte alebo nie?
Krok späť alebo „Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť“ (G. Mann)
Ostrov Zanzibar nie je typickou dovolenkovou destináciou, pretože popri tradičnej predstave exotického raja tento priestor ponúka omnoho viac, a to autentickú národnú históriu, ktorá je stelesnená v každom metri štvorcovom i duchovne prítomná v tvárach svojich obyvateľov. Aby ste videli čo najviac, vyberte sa napríklad na poznávací zájazd a spoznajte krásy, ktoré tento exotický ostrov ponúka.
Pomenovanie Zanzibar má pôvod v názve Zandž barr – ostrov černochov. Černošské kmene totiž tvorili väčšinovú populáciu tohto územia, avšak s vývojom svetovej politiky a obchodných stratégií portugalských kolónií sa dostali do jednoznačnej pozície utláčanej menšiny. Priblížiť sa k mentalite etnika pamätajúceho a zároveň pripomínajúceho si vnímanie človeka ako otroka, ako tovaru je veľkou výzvou. Naskytne sa vám možnosť nechať sa pohltiť aurou mesta, ktoré sa vracia späť do minulosti, aby umožnilo ostatnému svetu porozumieť odlišným kultúram a peripetiám v ich vlastnom vývoji.
Čo treba na Zanzibare vidieť?
Na potulkách históriou môžete navštíviť anglikánsky kostol – Anglican Cathedral Church of Christ, ktorý stojí na mieste posledného afrického trhoviska s otrokmi, po predaji vyvážaných do Arábie, Indie či francúzskych oblastí v Indickom oceáne. Švédska umelkyňa, sochárka Clara Sornas stvárnila päť postáv spojených reťazou privezenou z Bagamoye, najznámejšieho prístavu na pobreží, cez ktorý boli otroci dovážaní na zanzibarský trh. Cirkev organizuje pravidelné prehliadky detailného interiéru kostola či dvoch maličkých otrockých cieľ sprístupnených verejnosti. Extrémne podmienky dokazujú čísla – v jednej cele bolo totiž umiestnených až neuveriteľných 75 otrokov. Anglikánsky kostol však netreba vnímať len ako depresívnu spomienku na hrôzy, odohrávajúce sa v dejinách Zanzibaru. Ak budete pozorní, všimnete si množstvo detailov a zároveň symbolov významných osobností Zanzibaru– drevený krucifix je údajne vyrezaný zo stromu, pod ktorým je pochované srdce cestovateľa Davida Livingstonea, samotného objaviteľa „najkrajšieho miesta v celej Afrike“ (D. Livingstone, 1866). Za oltárom sa nachádza hrob tretieho anglikánskeho biskupa v Zanzibare, Edwarda Steerea, ktorý stál za myšlienkou výstavby kostola i jej konečnou realizáciou.
Ak chcete nazrieť do minulosti aj z opačnej perspektívy, navštívte dom Tippu Tipa, najbohatšieho obchodníka s otrokmi. Dnes vás srdečne privítajú jeho súčasní obyvatelia, samozrejme, za predpokladu nejakého „vstupného finančného daru“, avšak dávajte si pozor! Duchovia otrokov vraj ešte neopustili múry domu človeka, ktorý za svoju nemilosrdnosť nebol počas života potrestaný…
Ďalším paradoxom a zároveň kuriozitou Zanzibaru je transformácia pôvodného väzenia určeného pre vzdorujúcich otrokov na Prison Island – najobľúbenejší miniatúrny ostrov turistov s malou reštauráciou uprostred, lemovaný korálovými útesmi či obrími korytnačkami.
To, že Zanzibar je „Miesto plné ilúzií, kde nič nie je také, aké sa zdá“ (D. Livingstone, 1866) dokazuje aj najvyššia stavba na ostrove (v čase vzniku i v celej východnej Afrike) – Palác zázrakov, nazývaný tiežDom divov, v ktorom dnes sídli Národné múzeum histórie a kultúry. Dominantná výšková pozícia stavby sultána Barghasha je zároveň symbolom dôležitosti dnešnej samozrejmosti, no minulej zázračnosti jediného fenoménu – elektriky. Ide totiž o vôbec prvú ostrovnú stavbu v Tanzánii, ktorá disponovala elektrickým osvetlením, výťahom či vlastným vodovodným systémom. Múzeum poskytuje svojim návštevníkom prezentáciu fotografií, textov s detailnými informáciami o živote, kultúre a histórii Zanzibaru, a to od priblíženia tradičnej svahilskej hudby, kuchyne, korenín, kozmetiky až po domáce liečiteľstvo. Na to, aby ste porozumeli životu, ktorý tu po stáročia funguje, nemusíte ovládať svahilčinu, druhý najrozšírenejší jazyk v Afrike, úplne vám postačí znalosť angličtiny a otvorenosť voči zvykom a mravom inej kultúry.
Autor: CK Victory Travel
Foto: Visualhunt, Pixabay
