Magické Škótsko sa radí bez pochyby k najkrajším oblastiam Európy. Tajomné údolia naplnené hmlou, opustené ostrovy, ruiny hradov a zámkov, whisky a tradície, ale aj prekvapenia v podobe slávnych miest akým je slávne Lochnesské jazero. Preslávila ho príšera, no aj keď ju na jej brehu nestretnete, Loch Ness si Vás získa svojou prírodnou krásou a ruinou hradu.
Škótska vysočina zaberá podstatnú časť celej krajiny a práve ona akoby Škótsku vdýchla dušu. Tvorí je nespočetné množstvo údolí, kopcov, riek a jazier a každú hodinu sa tu mení počasie na čo si musí každý zvyknúť. Jazier má Škótsko toľko, že by sme ich ani nespočítali, no len jedno jediné je slávne takmer na celom svete. Jeho meno je Loch Ness, alebo ak chceme Lochnesské jazero a ako náhle sa vysloví jeho názov, v mysli sa objaví tajomná Lochnesská príšera. Bránou k jazeru sa po „objavení“ príšery stalo malé mestečko Drumnadrochit, ktoré legendou doslova žije. Na malom priestore 
stoja dve múzea so zaručenými informáciami a návštevník si môže kúpiť podobizeň príšery na hrnčekoch, magnetkách, tričkách alebo plyšové „lochnessky“ na hranie pre deti. Mestečko je príjemné aj na oddych v jednej z viacerých kaviarní či reštaurácii. Každý sa tu aspoň na chvíľku zastaví, no Drumnadrochit nie je skutočným cieľom. Ten leží pár kilometrov odtiaľto na brehu jazera Loch Ness. Západný breh na sebe nosí perlu v podobe ruiny hradu Urquhart z 13.storočia. Mnohí sem prichádzajú s malou dušičkou, že práve oni zahliadnu onoho tajomného tvora, ktorý podľa legiend žije v hlbočiznom jazere. Prvé očarenie z nálezu príšery prišlo v roku 1933, kedy mal manželský pár pozorovať príšeru v tesnej blízkosti jazera. Od tohto momentu sa s originálnymi svedectvami rozsypalo vrece, hoci ako budúcnosť ukázala, všetky boli vymyslené či diskutabilné. Lochnesská príšera nie je však len výsledok modernej doby, ale v starých kronikách sa spomína aj 6.storočie a príbeh sv.Kolumba, kedy mali ľudia tiež pozorovať v jazere čosi nezvyčajné. Bolo by to obyčajné jazero, no takto v sebe ukrýva príbeh a tak človek sám seba znenazdajky prichytí ako sleduje hladinu a čaká či sa neprirodzene nezvlní. Hovorí sa tomu mágia miesta. Tu na brehu Lochnesského jazera 
to platí dvojnásobne. Najkrajší pohľad na celé Lochnesské jazero zažije človek z ruiny hradu Urquhart. Jeho kamenné múry, ktoré sa ešte nerozsypali nánosom času sa stali symbolom škótskej stredovekej architektúry, kedy si miestne klany vedeli nádherne vybrať miesto pre život v symbióze s prírodou. Pevnosť Urquhart musela byť impozantná, no tak pôsobí aj dnes keď nad ňou veje modrobiela škótska vlajka. V hradnej veži z pozliepaných kameňov sa udomácnili lastovičky a pre ázijských turistov je to snáď väčšia atrakcia, než samotná Lochnesská príšera. Hore na veži je ticho a pokoj. O chvíľku sa však vietor začne miešať so zvukom gájd, ktoré sa rozozvučali na nádvorí. Dvaja Škóti v tradičných kiltoch, tartanových štvorčekoch a s dýkami za podkolienkou spustili malý koncert a v spojitosti s miestom na akom sa človek ocitol naskakujú zimomriavky. Urquhart bol kedysi významným hradom, ale po nezhodách medzi klanmi Uruqhart a MacDonald ho opustili a nechali napospas prírode. Koncom 17.storočia ho zničili, aby sa ho nezmocnili Jakobiti počas svojho slávneho povstania, ktoré neskôr formovalo dejiny celej škótskej Vysočiny. Cez leto sa stane jednou z najnavštevovanejších pamiatok Škótska vôbec a domáci už veľmi dobre vedia ako prilákať ľudí z celého sveta.
Text a foto pripravil Tomáš Kubuš
