Vzrušujúci príbeh o horolezcoch, ich odvahe a nezlomnosti

Táto kniha určite nadchne všetkých, ktorých zaujíma história a aký bol svet medzi dvomi svetovými vojnami. „Dozviete sa tiež, ako vtedy horolezci liezli na najvyššie vrcholy s minimálnym výstrojom. Aký to boli ľudia ako ich riskovanie prežívali ich najbližší. Dozviete sa o miestach, o ktorých ste možno len počuli, čie niekde čítali,“ odporúča knihu Svet pod ich nohami Peter Hámor, špičkový horolezec a najúspešnejší slovenský himalájista, ktorý ako prvý Slovák stál na všetkých osemtisícovkách. Stal sa 36.človek na svete, ktorému sa podarilo vyjsť všetkých 14 osemtisícoviek.

 

Tridsiate roky 20. storočia.
Zatiaľ čo medzi európskymi mocnosťami postupne rastie napätie, v ďalekých Himalájach prebieha iný druh boja. Skupiny horolezcov z Veľkej Británie, nacistického Nemecka a Spojených štátov zápasia o prvenstvo vo výstupoch na najvyššie vrchy planéty vrátane Mount Everestu, K2 a Nanga Parbatu.

Na rozdiel od technicky dobre vybavených dnešných horolezcov majú iba zopár fotografií, nedokonalé mapy, jednoduché kožené topánky a bavlnené vetrovky. Majú však aj odhodlanie a odvahu a navzdory všetkým protivenstvám prenikajú čoraz ďalej a vyššie, ako si človek vie predstaviť. Ich príbehy zakrátko upútajú pozornosť celého sveta a stávajú sa inšpiráciou pre mnohých.

Pozrite si video.
Horolezec Peter Hámor o knihe:
<center><iframe width=”560″ height=”315″ src=”https://www.youtube.com/embed/6_k-a3PkXqs” title=”YouTube video player” frameborder=”0″ allow=”accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture” allowfullscreen></iframe></center>

 

Svet pod ich nohami je príbeh, sága o horolezcoch, o vášni k horolezectvu. Zavedie nás do 30.rokov minulého storočia, kedy horolezcov vnímali ako stratené existencie, čudákov, ktorí sa nevedia usadiť, zaradiť do normálnej spoločnosti.

„Podľa toho, ako upaľovali do kopca a ako sa napchávali tou odpornou gebuzinou z varenej ryže a neidentifikovateľnej zeleniny, obaja boli očividne v dobrej forme a nepríjemné stránky cestovania po Himalájach zvládali v pohode. Najmä Ed Hillary so svojou vysokou chudou postavou, sýtozelenými očami a neobyčajnou výdržou urobil veľký dojem na britských horolezcov…“

Podľa jednej štatistiky zomrel každý štvrtý horolezec, ktorý sa pokúšal vystúpiť na K2. Na Annapurne každý tretí. Horné úbočia Everestu sú doslova posiate telami mŕtvych horolezcov, ktoré slúžia ako orientačné body na výstupovej trase na vrchol.
Expedícia Nanga Parbat 1934 stála desať životov. Bolo to najväčšie nešťastie v histórii horolezectva. Štyria nemeckí horolezci zomreli, medzi nimi najlepší zo svojej generácie.

Príbeh Svet pod ich nohami je rozprávaním o rojkoch a snoch, o tvrdej drine a odhodlaní nevzdať sa za žiadnu cenu. Príbeh o zaznávaných hrdinoch a o tom, čo dokáže človek vyzbrojený odvahou, tvrdohlavosťou a skúsenosťami. Kniha Svet pod ich nohami získala ocenenie National Outdoor Book Award ako najlepšie dielo za rok 2020.

 

Prečítajte si úryvok z knihy:
Svet sa nebezpečne zmenšil. Severný a južný pól boli dobyté. Bádatelia a vedci vyzbrojení chinínom, automatickými koltmi kalibru .32 a gabardénovými sakami od Abercrombieho a Fitcha si presekali cestu do vysokých hôr Novej Guiney, odkryli stratené mesto v Peru a v zbožnom obdive vytriešťali oči na Údolie desaťtisíc dymov na Aljaške. Jeden Francúz prešiel v špeciálne upravenom citroene dvetisíc míľ cez Saharskú púšť, zatiaľ čo šestnásťročný pomocník na ranči v Novom Mexiku, ktorý si pomýlil mračno netopierov so stĺpom dymu, objavil najúžasnejší jaskynný systém na Zemi. Dokonca i bývalý prezident Teddy Roosevelt, ktorý mal nadváhu a liečil si infikovanú nohu, sa v rokoch 1913 až 1914 plavil stovky míľ na kanoe vydlabanom z kmeňa po Rio da Dúvida (Rieka pochybností alebo Rooseveltova rieka) tropickým dažďovým pralesom až do odľahlých oblastí amazonskej panvy. A jedného dlhého júnového dňa v roku 1928 nespútaná dievčina z Kansasu a bývalá editorka časopisu Cosmopolitan preletela (prvýkrát len ako spolucestujúca) Atlantik v lietadle Fokker Trimotor z Newfoundlandu do Walesu. Po návrate domov Ameliu Earhartovú privítal slávnostný sprievod na Broadwayi a v Bielom dome ju osobne prijal prezident Coolidge. Aj na tom najzastrčenejšom ostrovčeku v rozľahlom, nekonečnom Pacifiku zaškrípal o breh kýl člna. Zdalo sa, že na Zemi sa už nenájde miesto, na ktoré by nevkročila ľudská noha. Okrem jedného kúta. Himaláje, ktoré sa ťahajú v dĺžke vyše tritisíc kilometrov od Hindúkušu na východe Afganistanu až po odľahlé končiny západnej Číny, sú najvyššie a najmohutnejšie hory na našej planéte. Štrnásť najvyšších štítov má vyše osemtisíc metrov a dovtedy ich človek nepokoril. Mount Everest (8 848,84 m) bol, prirodzene, najznámejší, ale K2, Annapurna a Kančendžunga pôsobili rovnako majestátne a hrozivo. Južná vertikálna stena Nanga Parbatu na okraji Kašmíru má čosi vyše tritisíc metrov – zhruba desať budov Empire State Building na sebe. Tieto vrchy, dvakrát také vysoké ako Alpy alebo Skalnaté hory, sú skutoční geografickí giganti, tieto ozrutné monštrá vymodelované zo skaly a ľadu majú vlastné poveternostné podmienky.

Horolezci, ktorí dnes stoja v dlhých radoch na výstup na Mount Everest, sú zabezpečení osobnými lavínovými vyhľadávačmi, správami o počasí zo satelitu v reálnom čase, majú čakany do ľadu z uhlíkovej ocele a špičkové kyslíkové prístroje. Obúvajú si tisícdolárové vibramy s dobrými izolačnými vlastnosťami, so silikónovými podrážkami a s nenasiakavým zvrškom a spia vo vakoch vyplnených páperím na karimatkách z polyuretánovej peny. A hoci sa nad himalájskymi velikánmi neprestal vznášať prízrak smrti – pri nekonečných zástupoch takzvaných horolezcov alebo „ceprov“, ktorí si robia nádeje, že sa im podarí vystúpiť na vrchol Everestu, je len otázkou času, kedy príde k ďalšiemu nešťastiu -, horolezci 21. storočia si môžu priebežne merať pulz na inteligentných hodinkách značky Apple a posilňovať sa energetickými tyčinkami či izotonickými gélmi na zvyšovanie športových výkonov. Po úspešnom výstupe môžu s vami zdieľať na YouTube zábery, ktoré nasnímali na vrchole videokamerami GoPro, a poslať vám ich na facebook, instagram alebo snapchat. Účastníci Veľkých pretekov nemali také vymoženosti. Vystupovali do výšky osemtisíc metrov v bavlnených parkách, vo svetroch z pichľavej vlny, v kožených okovaných bagančiach, s čakanmi s drevenou násadou a ťažkými zvinutými konopnými lanami. Spali v plátenných stanoch, ktorými prefukovalo, a snažili sa niečo uvariť na nespoľahlivých petrolejových varičoch. Pili brandy, fajčili cigarety, čítali Dostojevského a Dickensa aj vo výške sedemtisíctristo metrov, prebdeli bezsenné noci a potom v šere svitania zistili, že v noci na nich navialo tridsať centimetrov snehu. Nemali spoľahlivé mapy, iba pár fotografií s jednotlivými detailmi a nevedeli takmer nič o tom, čo ich čaká.

Milan Buno, knižný publicista