Najväčšiu pozornosť financiám zvykneme venovať začiatkom nového roka. Súvisí to jednak s novoročnými predsavzatiami a prísľubom si efektívnejšie sporiť, ale aj s povinnosťou dôchodkových správcovských spoločností informovať sporiteľov v II. pilieri, ako sa ich úsporám na dôchodok počas uplynulého roka darilo. „Prax nám ukazuje, že ľudia síce zo zvedavosti čakajú na ročné výpisy z druhého piliera, no tam sa ich záujem o II. pilier na najbližší rok zase končí,“ tvrdí Andrej Zareva, odborník na osobné financie z PARTNERS GROUP SK. Z takmer 1,7 milióna sporiteľov v II. pilieri viac než polovica zhodnocuje svoje úspory v konzervatívnych dôchodkových fondoch a, naopak, len 18 % vo výnosnejších indexových. „Sporitelia sa takto oberajú o nemalé výnosy,“ dodáva.
Podľa Andreja Zarevu stojí za pasivitou Slovákov pri dôchodkových a investičných témach nízke finančné sebavedomie. „Téma dôchodku a investovania sa zdá bežným ľuďom komplikovaná. Aj vedia, že by mali niečo zmeniť, no do akcie sa nakoniec neprinútia. Je to veľká chyba, pretože čas sú peniaze a odkladaním rozhodnutia zmeniť stratégiu investovania v II. pilieri sa pripravujú na chudobnejšiu starobu,“ hovorí. Prvým krokom je preto porozumieť, čo nám ročný výpis z II. piliera oznamuje a ako ho správne čítať.
PRI KTORÝCH INFORMÁCIÁCH Z VÝPISU SPOZORNIEŤ
Každý výpis obsahuje najskôr úvodné informácie, kde vidíte, v akých dôchodkových fondoch si sporíte, aktuálnu výšku nasporenej sumy k 31. decembru predchádzajúceho roka či prírastok dôchodkových úspor za minulý rok. Mesačne vám do II. piliera odchádza 5,5 % z hrubej mzdy, alebo vymeriavacieho základu pri živnostníkoch. „Spozornieť treba pri informácii o vybranom type dôchodkového fondu. V prípade, že si sporíte v garantovaných konzervatívnych fondoch, treba zvážiť prestúpenie do indexových fondov a zvoliť dynamickejšiu stratégiu, ktorá kopíruje svetový index a investujete cez ňu globálne do tisícky rôznych firiem,“ radí odborník. To, že sa vybranej investičnej stratégii nedarí, zistíte aj podľa uvedených údajov, ako sú predpokladaný mesačný dôchodok z II. piliera, odhadovaná výška budúceho dôchodku v čase odchodu sporiteľa do starobného dôchodku a hodnota predpokladaného mesačného dôchodku z II. piliera upraveného o infláciu. „Tá dáva sporiteľovi zrejme najsilnejší odkaz, že nastavenie sporenia v II. pilieri treba bezodkladne upraviť,“ hovorí Andrej Zareva. Dobrým ukazovateľom je uvedený graf vo výpise, ktorý ilustruje vývoj investície prostredníctvom troch možných scenárov (základný, pesimistický a optimistický), vychádzajú totiž z aktuálnej investičnej stratégie sporiteľa. „Všímať si treba najmä budúci dôchodok pri základnom scenári, očistený o infláciu. Ten totiž premieta hodnotu dôchodku na dnešné peniaze a dáva lepšiu predstavu, či je suma postačujúca na dôstojný dôchodok,“ dopĺňa.
KEDY VIETE, ŽE SPORENIE MÁTE NASTAVENÉ OPTIMÁLNE?
Kým indexové fondy majú od svojho vzniku priemerné ročné zhodnotenie 10 %, pri garantovaných fondoch sa zhodnotenie pohybuje v priemere na úrovni 2 až 3 %. Dôležitým faktorom je však váš vek a počet rokov do penzie. „Pokiaľ vám do dôchodku ostáva 15 a viac rokov, určite odporúčam indexové fondy s globálnou diverzifikáciou, ktoré majú dramaticky vyšší potenciál zhodnotiť úspory oproti garantovaným fondom. Pri sporiteľovi vo veku 55 rokov je situácia iná. V tomto veku by už sporiteľ mal postupne presúvať úspory do konzervatívnejšieho profilu a zastúpenie konzervatívneho dlhopisového fondu by sa mohlo pohybovať na úrovni od 30 do 60 %. Tu už vstupuje do rozhodovania viac faktorov, napríklad postoj k riziku, plánovaný vek odchodu do dôchodku či výška a zloženie iných úspor na dôchodok,“ upozorňuje odborník. Najdôležitejšou veličinou pri investovaní je čas, počas ktorého úspory zhodnocujeme. V prípade, že si sporiteľ nevie správne vyhodnotiť rozloženie investičného portfólia, mal by sa obrátiť na odborníka, ktorý mu s optimálnym nastavením pomôže.
URČILI STE V ZMLUVE OPRÁVNENÚ OSOBU?
Podľa odborníka však pri študovaní výpisu podceňujeme ešte jeden dôležitý údaj a tým je určená oprávnená osoba. „Mnohí sporitelia pri uzatváraní zmluvy k II. pilieru nezadefinovali konkrétnu oprávnenú osobu, ale, naopak, využili automaticky zvolenú možnosť definovanú Občianskym zákonníkom. Problém môže nastať v prípade vážnych životných zmien. Ak nie je v zmluve určená konkrétna oprávnená osoba, v prípade úmrtia sporiteľa sa stanú úspory na dôchodkovom účte predmetom dedičského konania, ktoré môže trvať vyše roka a je spojené aj s výdavkami navyše, napríklad za úkony notára,“ hovorí.
Ak oprávnenú osobu určenú máte, hodnota účtu je vyplatená priamo jej. No pozor treba dať aj pri životných zmenách. Častým príkladom je rozvod manželov, keď chceme, aby peniaze zdedil napríklad aktuálny životný partner, alebo priamo deti, ktoré majú na peniaze nárok po dovŕšení dospelosti. Zároveň treba myslieť na to, že úspory sú dedičné iba vo fáze sporenia, v čase vyplácania dôchodku už nie.
SPORIŤ SI NA DÔCHODOK V I. A II. PILIERI NESTAČÍ
Prieskumy Nadácie PARTNERS a agentúry Focus jasne ukazujú, že Slováci túžia po vyšších dôchodkoch, ako im môže I. a II. pilier poskytnúť. V prieskume z roku 2020 takmer dve tretiny opýtaných uviedli, že si predstavujú ideálny dôchodok vyšší ako 900 eur, z toho 39 % by chcelo poberať dôchodok v rozmedzí 900 až 1 300 eur a štvrtina (24 %) budúcich penzistov považuje za ideálny dôchodok dokonca taký, ktorý je vyšší ako 1 300 eur. „Aby si Slováci udržali kvalitu života na dôchodku a minimálne takú životnú úroveň, akú majú počas aktívneho pracovného života, potrebujú mať priemerný dôchodok aspoň na úrovni priemernej čistej mzdy v hospodárstve. Aby sa k tomuto cieľu priblížili, je nevyhnutné, aby investovali peniaze aj do tzv. IV. piliera a pripravovali sa na dôchodok cez programy dlhodobého investovania, a to cez podielové fondy a ETF fondy, nehnuteľnosti či iné alternatívy. Rozhodujúcim faktorom je dobre zvolená investičná stratégia, keďže pri zlých rozhodnutiach môžu sporitelia stratiť aj tretinu dôchodku,“ upozorňuje Andrej Zareva. Sporiteľom radí zmapovať svoj aktuálny stav príjmu a majetku, pozrieť sa na prognózy svojho dôchodku a vyčleniť financie na investovanie. „Z rozpočtu by malo ísť na zabezpečenie na dôchodok ideálne 20 % z mesačného príjmu, podľa známeho pravidla ideálnych finančných mier 10 : 20 : 30 : 40. Následne si treba stanoviť časový horizont, teda koľko času máte do odchodu na dôchodok, zadefinovať si potrebný dôchodkový kapitál, to znamená sumu, ktorú je potrebné docieliť na želaný dôchodok, a napokon nastaviť v spolupráci s odborníkom dobrú investičnú stratégiu,“ dodáva.
Zdroj: Paulína N.
