Ako prebieha návšteva urológa – Diagnóza hyperaktívneho močového mechúra

Nie je nič neobvyklé, že sa ľudia zdráhajú hovoriť so svojím lekárom o príznakoch spojených s močovým mechúrom. Pri stanovení diagnózy a hľadaní správnej liečby je však spolupráca s lekárom veľmi dôležitá.

 

Konzultácia s lekárom

Na diagnostikovanie hyperaktívneho močového mechúra vám lekár položí otázky týkajúce sa vašej anamnézy a vyšetrí vás. Vysvetľuje urologička MUDr. Nikoleta Lédererová : V prvom rade sa s pacientom dobre porozprávam, pretože zvyčajne na základe presne kladených otázok a odpovedí pacienta na ne,  sa už dokážem zorientovať, o aký problém ide.  Pacient popisuje problémy ako časté a nutkavé močenie, neschopnosť oddialiť močenie, nočné močenie, prípadne má aj inkontinenciu  moču. Následne je potrebné vylúčiť retenciu moču (zlé vyprázdňovanie mechúra so zadržiavaním moču) a infekciu močových ciest.“  Následne vás lekár požiada o vzorku moču na testovanie.

 

Mikčný denník

Váš lekár vám v rámci diagnostického procesu zadá aj prácu na doma. Vyplníte dotazníky s otázkami o charaktere vašich obtiaží. Veľmi užitočné informácie poskytne denník močenia – tzv. mikčný denník. Tento by ste si napr. mohli pripraviť ešte pred prvou návštevou urológa. Vysvetľuje doktorka Lédererová : „Pacient robí doma mikčný denník, kedy si počas 2 dní presne zaznamenáva informácie  o tom, kedy a koľko pije,  ako často chodí močiť a koľko naraz vymočí pri jednom močení. Jednotlivé porcie prijímaných tekutín a moču zapisuje do tabuľky. Typický hyperaktívny močový mechúr má typický mikčný denník – časté močenie malých porcií moču, a zvyčajne slabý príjem tekutín.“

Lekárovi tieto informácie poskytnú lepší obraz o vašom stave. Ak si chcete vytvoriť mikčný denník,  zaznamenajte si v priebehu niekoľkých dní nasledujúce informácie :

  • zaznamenajte si čo, kedy a koľko ml tekutín vypijete,
  • zaznamenajte si , kedy a koľko  močíte
  • zaznamenajte si závažnosť naliehavosti, ktorú pociťujete a či dochádza k úniku moču – inkontinencii
  • záznamník robte 48 hodín, aj v noci

 

Fyzikálne vyšetrenie a základné laboratórne testy

Po odobratí anamnézy Vás lekár vyšetrí.

  • Ultrasonografia močového traktu – vylúči kamene a nádory, ktoré by mohli spôsobovať podobné príznaky
  • Vyšetrenie ženskej panvy

Lekár vyšetrí prípadný výskyt pošvových abnormalít a zistí, či sú panvové svaly, potrebné na močenie, v dobrom stave. Váš lekár tiež skontroluje silu pripojenia svalov vo vaginálnej oblasti. Slabé panvové svaly môžu viesť k urgentnej inkontinencii, alebo stresovej inkontinencii.

  • Vyšetrenie prostaty u mužov

U mužov lekár vyšetrí prostatu, či jej zväčšenie môže spôsobovať problémy s močením.

  • Analýza moču

Váš lekár vás určite požiada, aby ste mu poskytli vzorku moču, alebo vás v ambulancii vycievkujú a vzorku odoberú. Moč odošle na vyšetrenie do laboratória, kde sa vylúči prítomnosť patologických buniek v moči a prítomnosť

MUDR. Lédererová

baktérií, čo by svedčalo pre infekciu.

MUDR. Lédererová dodáva :Najprv je nutné vylúčiť ochorenia, ktoré sa môžu prejavovať podobne, ako hyperaktívny močový mechúr.  To sú napr. zápal močových ciest, defekt panvového dna, kamene, alebo nádory močového mechúra.“.

  • Glykémia nalačno (vyšetrenie hladiny cukru v krvi nalačno)

Ďalším príkladom ochorenia, pri ktorom je veľmi častým príznakom aj časté močenie (a vysoká tvorba moču v noci) je cukrovka. Je dôležité na to myslieť a takýto stav odhaliť a správne liečiť.

 

Neurologické vyšetrenie

Váš lekár môže  vykonať vyšetrenie základných reflexov a reakcií. V prípade poškodenia nervov , alebo svalov sa takéto poškodenie môže prejaviť aj príznakmi hyperaktivity močového mechúra.

Problémy s močením rôzneho typu bývajú prítomné pri mnohých neurologických ochoreniach, ako napr.  Parkinsonova choroba, skleróza multiplex, alebo stav po cievnej mozgovej príhode. Výnimočne môže byť problém s močením prvým príznakom ochorenia.

 

Záťažový test kašlaním

Tento test pomôže odlíšiť stresovú inkontinenciu od hyperaktívneho močového mechúra. Záťažový test kašľom spočíva v tom, že pacienta vyzveme zakašlať a sledujeme únik moču. Pri kašli (dochádza k zvýšeniu vnútrobrušného tlaku).

 

Urodynamické vyšetrenie

Urodynamickým  vyšetrením po zavedení tenkých katétrov do močového mechúra a konečníka zaznamenávame správanie močového mechúra pri napĺňaní tekutinou a následne jeho schopnosť  správne sa vyprázdňovať.  Na zázname z vyšetrenia môžeme zachytiť tzv.  nedobrovoľné sťahy močového mechúra. Nedobrovoľné kontrakcie môžu pacient vnímať ako výrazné nutkanie na močenie a môže pri kontrakcii dôjsť aj k úniku plniacej kvapaliny.

V indikovaných prípadoch vám lekár môže po výkone podať antibiotikum,  aby sa zabránilo prípadnému prenosu infekcie.

 

Výsledok

S diagnózou hyperaktívneho močového mechúra môžete teoreticky odísť už po prvej návšteve lekára. Ale až podrobnejším testovaním sa táto teória potvrdí a začne liečiť.

Vysvetľuje doktorka Lédererová : „Medikamentózna liečba hyperaktívneho močového mechúra prebieha tak, že pacientovi napíšeme niektorý liek z kategórie liekov prvej línie. Zavoláme si ho o mesiac na kontrolu, aby sme videli, či ten liek za tú dobu mal nejaký efekt, či ho pacient dobre toleroval a či nemal nejaké výrazné nežiaduce účinky. Pokiaľ je liečba efektívna a bez nežiadúcich účinkov, stáva sa, že naozaj sa trafíme už prvým liekom. V takomto prípade môže v nastavenej liečbe ďalej pokračovať. Pokiaľ liečba nesadla – nebola efektívna, mala nežiaduce účinky, alebo všetko dokopy, tak sa snažíme hľadať taký liek, ktorý bude dobre fungovať a zároveň bude bez problémov tolerovaný. Ďalšie kontroly potom prebiehajú á 3 až 6 mesiacov. Liečba by mala trvať aspoň 1 rok. A po roku ju môžeme skúsiť prerušiť.“ Aby bola medikamentózna liečba skutočne účinná,  je veľmi dôležité upraviť aj životosprávu. Odporúča sa obmedziť fajčenie, alkoholické a bublinkové nápoje, štipľavé a silno korenisté jedlá. Všetky tieto potraviny môžu mať negatívny vplyv na močový mechúr.

Je vhodné začať precvičovať svalstvo panvového dna. Môžete skúsiť kegelove cviky, ktoré pomáhajú posilniť svaly panvového dna a tým lepšie ovládať močový mechúr a močenie.

Dodáva doktorka : „V rámci tréningu močového mechúra sa snažíme dosiahnuť to, aby sme chodili močiť podľa hodiniek každé 2 hodiny. To znamená, že si sledujeme presne čas a neriadime sa močovým mechúrom a tým čo chce on, ale riadime sa hodinkami. Vždy, keď príde nutkanie na močenie, pokúsime sa stiahnutím svalstva panvového dna zabrániť tomu, aby sme išli močiť, pretože vieme, že sme boli nedávno a nemáme ešte čo vymočiť. Pokúšame sa natiahnuť ten interval do tých dvoch hodín. Niekedy sa to darí viac, niekedy sa to darí menej, ale pomalými krokmi s trénovaním panvového dna, by malo byť postupne zvládnuteľné  dosiahnuť tento interval.“

Zdroj: Lucia L.