Ako zabrániť zrážke so zverou?

Počet dopravných nehôd, pri ktorých príde k  zrážke vozidla so zverou,
narástol podľa policajných štatistík vlani v porovnaní s predchádzajúcim rokom skoro o tretinu. Takéto nehody môžu mať rôznu podobu – od škôd na vozidle, zranení ľudí či zvierat, až po úplne fatálne následky. Automobily sú však stále bezpečnejšie a následky nehôd menej závažné ako v minulosti. Odborníci ale nabádajú vodičov, aby sa nespoliehali len na bezpečnostnú výbavu svojich vozidiel a venovali šoférovaniu maximálnu pozornosť.

 

Podľa policajných štatistík počas vlaňajšku narástol medziročne počet dopravných nehôd, kedy prišlo k zrážke vozidla s lesnou zverou, o takmer tretinu. Zároveň, odhadovaná škoda na autách narástla podľa polície v roku 2019 o viac ako 25 % v porovnaní s rokom 2018. Najčastejšie hrozí stretnutie so zverou na cestách v skorých ranných hodinách ešte pred svitaním, ďalej za šera či počas súmraku. Zver sa najčastejšie pohybuje po vozovkách vedúcich cez les a popri poliach. Správcovia komunikácií v najkritickejších miestach inštalujú pachové ohradníky, ktoré by mali zver od prebiehania cez cesty aspoň čiastočne odradiť. Na niektorých miestach bývajú inštalované ploty, ale to sa týka väčšinou diaľnic. Odborníci českého Besipu zdôrazňujú, že najúčinnejšou prevenciou je zníženie rýchlosti pod hodnotu povolenú na danom mieste – hlavne tam, kde dopravná značka na zvýšený výskyt zvierat priamo upozorňuje.

Žiadna prevencia nie je nikdy stopercentná, existujú ale možnosti, ako riziko obmedziť. O predvídaní a znížení rýchlosti už reč bola. Ak totiž vodič zazrie prekážku vo vzdialenosti 60 metrov, zastaviť z rýchlosti 90 km/h sa mu nepodarí. Naopak, pri rýchlosti 80 km/h je dráha do úplného zastavenia vozidla približne 55 m. Samozrejme, záleží od reakčného času vodiča, povrchu vozovky, kvalite pneumatík a iných okolností. Je však zrejmé, že nižšou rýchlosťou je možné veľa zachrániť. Ako nevyhnutná podmienka sa ukazuje prudké brzdenie, ktoré niektorým vodičom robí problémy.Bohužiaľ, mnohí vodiči nevedia panicky brzdiť,” hovorí analytik tímu dopravnej bezpečnosti automobilky ŠKODA Karel Mulač. „V kritickej situácii je potrebné doslova dupnúť na brzdový pedál a celou silou brzdiť až do úplného zastavenia. Pulzovanie v pedáli vplyvom činnosti ABS však vedie niektorých vodičov k tomu, že ho podvedome uvoľňujú – a to je práve veľká chyba,” vysvetľuje Mulač.

Pokiaľ to je nevyhnuté a zrážku so zverou nie je možné odvrátiť, vodič by sa nemal snažiť pred kolíziou uhýbať. Najlepšou reakciou je prudké brzdenie a súčasne držanie volantu v smere jazdy. Moderné vozidlá majú takú úroveň pasívnej bezpečnosti, že náraz do zvieraťa, bežne sa vyskytujúci v strednej Európe, zvládnu bez akýchkoľvek následkov pre posádku. „Ak nebude vodič uhýbať, realizuje zrážku najbezpečnejším možným spôsobom. Naopak, snaha vyhnúť sa kolízii väčšinou končí mimo vozovky, čo v lese obvykle znamená náraz do stromu či pád zo stráne. Práve tak sa odohrajú tie najťažšie nehody s najvážnejšími následkami,” dodáva Karel Mulač.

Dnešné osobné vozidlá sú vybavené množstvom elektronických systémov, ktoré k ich vysokej úrovni pasívnej bezpečnosti pridávajú potrebnú dávku aktívnej bezpečnosti. Napríklad systém Front Assist varuje vodiča pri rýchlostiach od 5 do 210 km/h pred hroziacou kolíziou a v prípade potreby vozidlo automaticky pribrzdí, prípadne podporí plné brzdenie. Tento systém je navyše doplnený funkciou núdzovej brzdy City, ktorá je určená hlavne pre mestskú prevádzku v rýchlostiach od 5 do 34 km/h.

Rovnako môžu pomôcť adaptívne svetlomety (napr. systém Smart Light Assist), ktoré optimalizujú svietenie predných reflektorov v závislosti od konfigurácie vozovky a podmienok okolitej premávky. Ale ani títo, inak skvelí pomocníci, paradoxne v daných situáciách nemusia byť pre vodiča až tak užitoční. Zviera totiž málokedy stojí v ceste bez pohybu ako pevná prekážka. Častejšie náhle vybehne z krovia či priekopy a v takom prípade ani asistent toho veľa nezmôže. Rovnako intenzívne osvetlenie spôsobuje, že zviera ustrnie na ceste a prestane sa správať predvídateľne. Preto experti radia vhodne kombinovať diaľkové svetlá so stretávacími. Ak je zver nablízku, mal by vodič diaľkové svetlá manuálne deaktivovať a prípadne odplašiť zver trúbením, nie preblikávaním. To samozrejme vyžaduje priame zapojenie ľudského faktora, adaptívne svetlomety si s tým samé neporadia. A tak tu viac ako inde platí: obmedziť rýchlosť, nespoliehať sa na asistenčné technológie a byť pripravený na bleskurýchlu reakciu.

Ak už dôjde k nehode, je dôležité nepanikáriť. Prvou úlohou je aj v tomto prípade kontrola zdravia posádky a prípadne zavolanie záchranných zložiek. Ak sa nikto nezranil, prichádza na rad reflexná vesta a označenie miesta nehody trojuholníkom. Nehodu je ďalej potrebné zdokumentovať a ohlásiť polícii SR na čísle 158 alebo 112. Mŕtve alebo zranené zviera v žiadnom prípade nie je možné naložiť do vozidla. Taká činnosť, aj keď v dobrej viere, by bola považovaná za pytliactvo. Kontaktovať poisťovňu je vhodné priamo z miesta nehody.

Zdroj: Lenka Kalafut Lendacká, ŠKODA AUTO Slovensko s.r.o.