Ak by sa Slováci uchádzali o nové zamestnanie, bez ohľadu na vek, vzdelanie či pohlavie sa chcú zhodne zlepšovať v jazykových schopnostiach. V odbornosti pociťujú rezervy najmä vysokoškoláci, spôsob vystupovania trápi prevažne mladých stredoškolákov z východu republiky. Vyplýva to z prieskumu personálnej agentúry Grafton Recruitment.
Zamestnanci si častokrát svoje rezervy uvedomujú, no pokiaľ nie je tlak zo strany zamestnávateľa, potreba zlepšovať sa ustupuje pracovným a súkromným povinnostiam. „Situácia sa mení pri uchádzaní sa o nové zamestnanie. Doba do získania nového pracovného miesta poskytuje dostatok času a možností na zlepšenie sa v slabších oblastiach,“ hovorí Miroslav Garaj, Managing Director personálnej agentúry Grafton Recruitment.
V jazykových schopnostiach je stále čo zlepšovať
V poslednej dobe pociťuje Grafton zvýšenú potrebu zamestnávateľov na jazykovú znalosť pracovníkov. Personalisti preto s kandidátmi pracujú pred, počas aj po výberovom konaní. Pred absolvovaním pohovoru v spoločnosti osobný konzultant upozorní kandidáta na veci, na ktoré si má dávať pozor, pomôže ho pripraviť na osobný či video pohovor. Rovnako mu pomôže s motivačným listom aj životopisom. Pre kandidátov sú služby a poradenstvo personálnej agentúry bezplatné. Zostávajú s nimi v kontakte aj po pohovore – v prípade neúspechu je človek jasne informovaný o dôvodoch a prípadných chybách, ktorých sa dopustil, a ktorým sa treba v budúcnosti vyvarovať. Rovnako mu personálna agentúra odporučí ďalšie vhodné pracovné pozície.
Nielen zamestnávatelia, ale aj zamestnanci vidia oblasť jazykov ako kľúčovú – personálna agentúra uskutočnila prieskum, v ktorom zisťovala, ktoré schopnosti alebo oblasti by chceli respondenti zlepšiť v prípade, ak by sa uchádzali o nové zamestnanie. Najviac opýtaných, až vyše polovica s miernou prevahou žien, pociťuje nedostatky v jazykových schopnostiach. V tejto oblasti sa chcú zlepšovať muži aj ženy vo veku od 15 do 55 a viac rokov, so všetkými stupňami vzdelania, z vidieka, malých aj veľkých miest západného, stredného či východného Slovenska. „Je to prirodzené, pretože požiadavky na znalosť jazykov sa zvyšujú a aspoň základné znalosti vyžadujú už aj tí zamestnávatelia, ktorí si doteraz túto požiadavku nekládli. Napríklad v turistických oblastiach sa základná znalosť cudzieho jazyka očakáva už aj u predavačiek v potravinách,“ vysvetľuje Miroslav Garaj.
Tretina mladých chce skvalitniť selfpromo
Po jazykových schopnostiach by si 45,4 % mužov chcelo zlepšiť odborné schopnosti, 42,6 % žien by rado skvalitnilo svoju komunikáciu. Rovnako to cíti aj 55,8 % opýtaných vo veku 15 – 24 rokov. Podľa prieskumu agentúry Grafton je v tejto kategórii zároveň najviac respondentov nespokojných so svojim vystupovaním (42,5 %), gestikuláciou a postojom tela (33,1 %). Takmer 22 % opýtaných so základným a nižším stredným vzdelaním by sa chcelo zlepšiť v počúvaní druhej strany a o desať percent viac v tvorbe životopisu alebo motivačného listu.
„Podobne ako sebaprezentáciu v reálnom svete vnímajú dôležitosť kvalitnej sebaprezentácie na sociálnych sieťach najmä mladí ľudia medzi 15 až 24 rokmi, a to zhodne vo všetkých troch oblastiach Slovenska. Opačne je to medzi 55- a viacročnými – tejto schopnosti pripisuje význam necelých desať percent respondentov,“ porovnáva Miroslav Garaj. V príprave na pohovor by sa chcela zlepšiť približne tretina respondentov, najmä vo veku 45 – 54 rokov z malých a stredných miest stredného Slovenska.
Zdroj: Silvia K.
