Spokojnosť v práci či v škole je voľba… … rovnako ako stres

Tešili ste sa na opätovný návrat do klasického pracovného kolotoča či normálneho rytmu štúdia a zrazu je realita iná ako vaše očakávania?
Aj keď sa navonok nedeje nič iné ako predtým, prežívate vo väčšej miere napätie, úzkosť a obavy, ste viac precitlivený či podráždený? Ste s „nervami v koncoch“?
Jednoducho ste v strese?

 

Späť v zamestnaní, späť v školách a aj na internátoch…

Opätovný nástup do zamestnania a na štúdium na stredných a vysokých školách a adaptácia sú pre všetkých novou výzvou, s ktorou sa každý vyrovnáva inak. Dlhotrvajúca prestávka, ktorá narušila pracovné a študijné stereotypy, môže viesť k pochybnostiam, ako nové výzvy opäť zvládneme, a k zvýšenej osobnej precitlivenosti na predtým bežné podnety.

Na jednej strane nás čakajú vyššie pracovné očakávania zamestnávateľa, pretože treba dohnať zameškané, u študentov zasa doplniť vedomosti, stihnúť počas dištančného vzdelávania zameškané a odložené skúšky, na strane druhej môže byť po dlhšom čase sociálnej izolácie náročné aj opätovné stretávanie sa v pracovných či študentských kolektívoch, prípadne komunikácia so šéfmi či profesormi.

Tieto nové výzvy neraz vyvolávajú zbytočnú nervozitu, podráždenosť, precitlivenosť, úzkostné stavy a frustráciu, ktoré dokážu výrazne ovplyvniť kvalitu nášho pracovného či študijného výkonu, podpisujú sa pod zhoršovanie vzťahov na pracovisku či v škole a najmä – negatívne ovplyvňujú osobné psychické prežívanie človeka. Nie sme však ani zlí pracovníci, nevrlí kolegovia, ani horší študenti! Len sme sa vo väčšej miere nechali ovládnuť stresom!

 

Ako spoznáte, že prežívate stres?

Stres sprevádza človeka od nepamäti a pôvodne nemala byť táto prirodzená fyzická a duševná reakcia na životné okolnosti vôbec jeho nepriateľom. Je množstvo situácií, od každodenných povinností v práci až po vážne životné udalosti, keď je aj dnes prospešný a pomáha nám vyrovnať sa s náročnými okolnosťami. Štartuje nás k vyššiemu výkonu, pomáha nám zvládať záťažové situácie, upozorňuje nás na chybu alebo nebezpečenstvo, z ktorého treba čo najrýchlejšie uniknúť.

Ak však stresová situácia trvá príliš dlho a ak sme opakovanému stresu vystavení dlhšie ako treba, môže prísť k výraznému poškodeniu psychického aj fyzického zdravia a v zvýšenej miere nám hrozí riziko vzniku psychosomatických chorôb.

Stres sa u človeka prejavuje v troch oblastiach. Medzi fyzické symptómy patria únava, potenie, zovreté hrdlo, stiahnutý žalúdok, svalové kŕče, búšenie srdca či ľahké poruchy spánku. Do emočnej sféry patria precitlivenosť, plač, podráždenosť, rozrušenie, úzkostné stavy či rozčúlenie. A v oblasti intelektu prináša stres najmä nesústredenosť, chybovosť, časté zabúdanie a ťažkosti vyvinúť iniciatívu.

Všetky tieto negatívne faktory ovplyvňujú nielen náš výkon v práci či v škole, ale aj rodinný a partnerský život, komunikáciu s druhými a vzťah k sebe samému. Nenechajme si však nahovoriť, že trvalý stres k práci či k štúdiu patrí!

 

Ako sa zbaviť stresu? Namiešajte si vlastný protistresový recept

Tak, ako sme v živote každý iný, tak každému z nás pomáhajú iné prostriedky na predchádzanie alebo už zmierňovanie stresových situácií v našich životoch. Niekomu pomôže „vybehanie sa“, inému dlhý spánok; niekto sa z problémov dokáže vyrozprávať, iný ich zasa „rozpustí“ na osamelej dlhej vychádzke v prírode. Na to, aby sme porozumeli nášmu stresu a situáciám, ktoré ho vyvolávajú, musíme porozumieť najskôr sami sebe.

 

V zásade nám však pri zvládaní záťažových situácií môže pomôcť 5 základných rád:

  • Identifikujte spúšťače stresu a popremýšľajte, ktorým z nich sa dá vyhnúť. S tými, ktorým sa vyhnúť nedá, sa jednoducho vyrovnajte a netrápte sa s nimi. Niekedy je zdravšie brať veci na ľahšiu váhu!
  • Zamerajte sa na zmenu vašej životosprávy – zdravo sa stravujte, dobre spite a dostatočne sa pohybujte. Zdravé jedlo vám dodá zdravú energiu, kvalitný spánok nové sily a pravidelným pohybom si zabezpečíte potrebnú dávku endorfínov, hormónov šťastia, ktoré spôsobujú dobrú náladu a pocity šťastia.
  • Dobré vzťahy a blízkosť rodinných príslušníkov, priateľov a známych sú vo vašom živote dôležitým „rozpúšťadlom“ stresu. Je vedecky dokázané, že ľudia, ktorí trávia čas so svojimi priateľmi a s tými, ktorých majú radi, sú pokojnejší a menej podliehajú stresu.
  • Doprajte si každý deň chvíľku pre seba pri činnostiach, ktoré vás tešia. Pravidelná relaxácia podľa vašich predstáv by mala byť súčasťou vašej každodennej rutiny. Hodina športu, prechádzky v prírode, práce na záhrade či čítanie, zaručene pomáhajú odplaviť stres a načerpať novú energiu.
  • A ak už neviete, ako si poradiť so stresom, nehanbite sa zájsť za odborníkom. A v podpore psychického zdravia pomáhajú aj homeopatické prípravky z prírody, ktoré sú nenávykovým riešením zvládnutia nadmerného stresu a zmiernenia jeho príznakov.

Zdroj: Miriam K.