Štyridsiatka je pre oči zlomová. Odborníčka radí, čo si začať všímať.

Mobil je  odrazu potrebné držať o niečo ďalej, malé písmená sa čítajú horšie a pri práci na počítači sa oči unavia rýchlejšie. Zmeny zraku súvisiace s vekom prichádzajú postupne a spočiatku ich môžeme pripisovať únave, zlému svetlu alebo dlhému času strávenému pred obrazovkou. Prvé prejavy presbyopie sa však bežne objavujú už medzi 40. a 45. rokom života. Práve v tomto období je preto vhodné začať venovať zraku zvýšenú pozornosť.

 

Zhoršovanie videnia na blízko po štyridsiatke je prirodzenou súčasťou starnutia oka. Očná šošovka postupne stráca svoju pružnosť a oko už nedokáže zaostrovať na blízke predmety tak jednoducho ako v mladšom veku. Tento stav sa označuje ako presbyopia alebo vetchozrakosť.

„Mnohí ľudia si prvé zmeny neuvedomia ako problém so zrakom. Typické je, že si začnú mobil alebo knihu posúvať ďalej od očí, potrebujú pri čítaní viac svetla alebo ich po práci na blízko častejšie bolí hlava a pociťujú únavu očí. Okolo štyridsiatky už môžu byť takéto prejavy signálom prirodzených zmien zaostrovania,“ vysvetľuje Lucia Sedláková, odborníčka z očnej optiky FOKUS.

 

Zrak sa nezmení zo dňa na deň

Presbyopia neprichádza náhle. Schopnosť oka zaostrovať na krátku vzdialenosť sa mení postupne a zmeny pokračujú s pribúdajúcim vekom. Človek si preto môže na mierne zhoršenie videnia určitý čas zvykať a problém začne riešiť až vtedy, keď ho obmedzuje pri každodenných činnostiach. Pozornosť by mali zbystriť najmä ľudia, ktorí pri čítaní automaticky odďaľujú text, horšie vidia malé písmo, majú problém rýchlo preostriť medzi blízkou a vzdialenou obrazovkou alebo po práci na počítači pociťujú výraznejšiu únavu očí.

„Nie je nutné čakať, až kým bude čítanie správy na telefóne pre človeka nepohodlné. Meranie zraku dokáže ukázať, ako oči aktuálne fungujú a či už je potrebná korekcia. Zároveň je dôležité nespoliehať sa iba na okuliare, ktoré sme si dali vyhotoviť pred niekoľkými rokmi. Zrak sa môže postupne meniť a pôvodná korekcia už nemusí zodpovedať aktuálnym potrebám očí,“ upozorňuje Lucia Sedláková.

 

Okuliare ste doteraz nepotrebovali? Po štyridsiatke sa to môže zmeniť

Zmeny zaostrovania sa týkajú aj ľudí, ktorí celý život videli dobre a nikdy okuliare nenosili. Presbyopia totiž nie je klasickou refrakčnou chybou, ktorá by vznikla napríklad v dôsledku krátkozrakosti alebo ďalekozrakosti. Súvisí predovšetkým s prirodzeným starnutím očnej šošovky. Práve preto môže byť prekvapením, keď človek, ktorý bez problémov vidí do diaľky, začne mať ťažkosti s čítaním, prácou s telefónom alebo inými činnosťami na krátku vzdialenosť.

„Často počúvame vetu: Veď ja som okuliare nikdy nepotreboval. To však neznamená, že ich človek nebude potrebovať ani po štyridsiatke. Zmeny schopnosti zaostrovať na blízko sa skôr či neskôr týkajú prakticky každého. Rozdiel je najmä v tom, kedy si ich začneme všímať a ako výrazne nás ovplyvňujú,“ hovorí Lucia Sedláková.

 

Mobil a počítač presbyopiu nespôsobujú, môžu ju však odhaliť

Dlhé hodiny pred obrazovkami nie sú príčinou presbyopie. Pri každodennom používaní smartfónov, notebookov či tabletov však na videnie na blízko kladieme vysoké nároky, a preto si prvé zmeny môžeme všimnúť práve pri digitálnych zariadeniach. Únava očí po celom dni za počítačom pritom nemusí automaticky znamenať potrebu nových okuliarov. Dôležitý je aj dostatok prestávok, vhodné osvetlenie či správna pracovná vzdialenosť. Ak sa však problémy opakujú alebo sa postupne zhoršujú, je vhodné nechať si zrak skontrolovať.

 

Aké signály po štyridsiatke neprehliadať?

Medzi typické prejavy zmien videnia na blízko patria najmä:
– potreba držať mobil, knihu alebo jedálny lístok ďalej od očí,
– horšie čítanie malého písma,
– potreba silnejšieho svetla pri čítaní,
– únava a napätie očí pri práci na blízko,
– bolesti hlavy po dlhšom čítaní alebo práci s počítačom,
– pomalšie či menej pohodlné preostrovanie medzi rôznymi vzdialenosťami.

Riešenie pritom závisí od konkrétnych potrieb človeka a jeho životného štýlu. Niekomu postačujú okuliare určené na čítanie alebo prácu na blízko, inému môže viac vyhovovať riešenie umožňujúce pohodlné videnie na viac vzdialeností.

„Správna korekcia by mala vychádzať nielen z nameraných hodnôt, ale aj z toho, ako človek funguje počas dňa. Iné nároky má niekto, kto väčšinu času pracuje za počítačom, iné človek, ktorý často šoféruje a zároveň potrebuje pohodlne vidieť na telefón či dokumenty. Preto má význam riešiť zrak individuálne a nevyberať okuliare iba podľa veku,“ dodáva odborníčka.

Pravidelná kontrola zraku má význam aj vtedy, keď človek subjektívne nepociťuje výrazné problémy. Po štyridsiatke je dobré všímať si aj malé zmeny a pri zhoršení videnia, únave očí alebo problémoch so zaostrovaním absolvovať odborné vyšetrenie alebo meranie zraku.

Zdroj: Branislav Zajaček