Až dve tretiny Slovákov by chcelo investovať, avšak nemá vedomosti o ponúkaných možnostiach. Podľa prieskumu FinGO.sk ľudia na investovanie nemajú v prvom rade odborné vedomosti, podporu či finančného sprostredkovateľa. Bez pomoci vidia v investovaní viac rizík ako výhod. Skúsenosti s investovaním majú predovšetkým cez rôzne formy sporenia.
Takýmto spôsobom vedia ušetriť približne 100 eur mesačne.
„Slováci sú pri investovaní veľmi konzervatívni. Uprednostňujú bezpečnosť investícií pred výnosom. Takýto klienti investujú skôr do konzervatívnych fondov, resp. rôznych bankových produktov. Zriaďujú si termínované vklady alebo sporenia k účtom, kde sú ich prostriedky chránené Fondom na ochranu vkladov, ale majú takmer nulový výnos. Asi tretinu ľudí, ktorí investujú, môžeme nazvať vyváženými investormi. Sú ochotní podstúpiť menšie riziko. Síce investujú väčšiu časť peňazí do konzervatívnych fondov, ale hľadajú možnosti pre kombinované investovanie. Napríklad investovaním do ETF fondov alebo zlata,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička.
Slováci majú v bankách podľa Národnej banky Slovenska odložených vyše 40 miliárd eur, ročne ide o desiatky eur, ktoré zlhtne na bežnom účte klientovi inflácia. Ide o 70 % z celkového finančného majetku Slovákov. Na bežných účtoch majú nulový, alebo v tejto dobe len minimálny úrok. Zhruba tretina Slovákov mala za vlaňajšok majetok v akciách, dlhopisoch či podielových fondov. Akcie predstavujú len do jedného percenta z hodnoty majetku Slovákov.
„Niekedy sa mylne domnievame, že ak odkladáme peniaze na sporiaci účet, že vlastne investujeme. Ak sa ale pozrieme na úroky, peniaze sa nám zhodnocujú minimálne. Akcie sú jedným z najpopulárnejších spôsobov investovania. Hodnota akcií síce kolíše, ale prinášajú vyššie zisky ako investície s nižším rizikom. Ak napríklad tento mesiac investujem 100 eur, tak za to môžem kúpiť 20 podielových jednotiek vo fonde, lebo jedna má hodnotu 5 eur. Ale o pol roka už za tých istých 100 eur môžem nakúpiť až 100 podielových jednotiek vo fonde. A práve toto sa stalo, keď nastala kríza, resp. keď sa prepadli trhy o takmer tridsať percent. Ľudia v podstate za tých istých svojich 100 eur nakúpili niekoľkonásobne viac podielových jednotiek a keď sa neskôr trh pomaličky spamätával, tak už na tom zarábajú,“ skonštatovala Buchláková.
Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat, v celom regióne strednej a východnej Európy tvoria akcie približne 5 percent z celkového finančného majetku ľudí. Na západe je to až štvrtina celkových finančných aktív domácností.
V deviatich členských štátoch EÚ bolo hlavným finančným majetkom domácností podiel akcií a investičných fondov. Spomedzi nich bolo Estónsko jediným členským štátom, kde tento podiel predstavoval viac ako 56,7% z celkových finančných aktív držaných estónskymi domácnosťami.
Investovanie do akcií a investičných fondov bolo oveľa nižšia v Írsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve, kde tento nástroj predstavoval 12,7% až 14% z aktív domácností. „Finančne gramotnejšie sú hlavne domácnosti s vyšším vzdelaním, s úverom na bývanie a s vyšším podielom finančných aktív,“ doplnila Buchláková.
Hlavným argumentom Slovákov, prečo nešetria a následne neinvestujú je, že nemajú z čoho. Podľa Eurostatu z roku 2019 však mesačne míňame na zbytočnosti v priemere 65 eur. „Investovať do ETF fondov či zlata môžete od 25 eur mesačne, takže to, čo miniete za šaty, ktoré nepotrebujete, môžete investovať do svojej budúcnosti,“ skomentovala Buchláková.
Zdroj: Lenka B.
