Tretina slovenských zamestnancov pracuje pod časovým tlakom. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR ide najmä o mužov, ktorí pracujú v priemyselných podnikoch na vyšších pracovných pozíciách. Ženy majú problém skôr si nájsť prácu na trvalý pracovný pomer. Viac ako polovica zamestnancov označila ako zložité až veľmi zložité, teda takmer nemožné, si vziať deň až dva dni dovolenky.
„Prieskum medzi slovenskými zamestnancami ukázal, že nie je veľký rozdiel v tom, či ste zamestnanec na trvalý pracovný pomer vo firme alebo samostatne zárobková osoba či podnikateľ, ak sa pozeráme na mieru stresu, ktorej v práci čelíte. Každá z foriem zamestnania má svoje výhody aj nevýhody. Medzi tie najhlavnejšie v prípade trvalého pracovného pomeru uvádzajú zamestnanci nízku mieru slobody v rozhodovaní o pracovnom čase, čerpaní dovolenky alebo nemožnosť upraviť si pracovný čas z dôvodu neočakávaných udalostí,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička.
Z takmer 2,2 milióna pracujúcich na trvalý pracovný pomer až 80 % uvádza, že nemôžu pri nástupe alebo počas pracovného pomeru rozhodovať o rozvrhnutí pracovného času. Z takmer 400- tisíc podnikateľov túto možnosť nemá niečo vyše 20 % z nich.
„Ak porovnávame mužov a ženy, nežnejšie pohlavie zarába v priemere o 20 % menej. Súvisí to aj s tým, že viac žien si nevie nájsť prácu na trvalý pracovný pomer a pracujú na skrátený úväzok. Situácia sa však od roku 2015 zlepšuje, vlani pracovalo na skrátený pracovný úväzok 7,3 percent zo zamestnaných žien. Mužov bolo zhruba do štyroch percent,“ doplnila Buchláková.
V spoločnosti stále prevláda stereotyp, že muži sú skôr v pozícii živiteľov a žena sa má postarať o domácnosť a rodinu. Ženy musia viac zladiť prácu s rodinou, preto na Slovensku pracujú menej ako muži. U žien je to priemerne 39 hodín týždenne, muži pracujú o čosi viac, a to 41 hodín. Súvisí to aj s tým, že muži častejšie zastávajú vyššie funkcie, ktoré si vyžadujú väčšie pracovné nasadenie.
„Takmer 20-tisíc žien, ktoré pracujú na skrátený pracovný úväzok uviedlo, že hlavným dôvodom je starostlivosť o dieťa alebo iného príslušníka rodiny. Zároveň takmer 10-tisíc žien z celkového počtu v skrátenom pracovnom úväzku má zdravotné problémy, ktoré im neumožňujú byť v práci dlhšie ako štyri hodiny denne,“ doplnila Buchláková.
Celoživotné nerovnosti vedú k akútnym rozdielom medzi pohlaviami v staršom veku. Keďže životný cyklus žien často zahŕňa ekonomickú nečinnosť, prácu na čiastočný úväzok, neplatenú prácu, nižšie mzdy a priemerne o päť rokov kratší pracovný čas ako u mužov, čelia významnému riziku chudoby v starobe. V rámci EÚ je ohrozených chudobou 18 % žien a 12 % mužov vo veku nad 65 rokov. U nás je to takmer 11 % žien a okolo 6 % mužov. Práve na Slovensku, ale aj napríklad v susednej Českej republike, existuje najvyššie riziko finančnej tiesne žien v dôsledku nerovnosti pohlaví.
Zdroj: Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
