Arménske hlavné mesto Jerevan netreba zvlášť predstavovať pretože jeho názov pozná azda každý. Viete však skutočne ako vyzerajú jeho ulice či akú atmosféru vyžarujú jeho námestia okorenené o zaujímavé stavby. Dnešný Jerevan Vás privíta upravenými štvrťami, fontánami, monumentálnymi bulvármi, tržnicami, ale aj dúškom vynikajúceho koňaku a panorámou zasneženého Araratu.
Jerevan je stvorený na bezcieľne potulovanie sa. Mestská tepna ústi na námestie Hanrapetutyan Hraparak, ktoré nie je ničím iným ako najznámejším Námestím Republiky. Tu pri fontánach osviežujúcich horúci vzduch sa domáci radi stretávajú. Sedia spoločne na nízkych kamenných múrikoch a od rozhovoru ich odtrhne len občasný záchvev motora prechádzajúceho auta. Záhony zdobia kvety a architektúra má typickú červeno-tehlovú farbu. Akoby sa život mesta sústredil sem medzi okolité budovy. Rušné reštaurácie, podniky, obchody, hotel Marriot, Národná Galéria a niekoľko ministerských budov z neho robí naozaj lukratívne miesto. Symbolom námestia sa stala mohutná hodinová veža. Ani ona nie je výnimkou a svojou červeno-tehlovou farbou príjemne splýva s okolím. Pôvodne ju vyrobili v Moskve a až v roku 1941 ju preniesli sem do srdca Jerevanu. Vždy, keď na mesto padne večer sa námestie zaplní a patrí k najrušnejším miestam celého hlavného mesta. Ľudia obsadia lavičky, múriky pri fontáne, miesta v reštauráciách aj baroch. Tu Jerevan skutočne žije. Miestni si 
zamilovali vyhliadku zvanú Kaskáda, pretože ak je vonku pekne a vzduch nerozptýlil smog, vidno odtiaľto symbol Arménov, bájny Ararat. Síce dnes leží na území susedného Turecka, Arméni ho neustále považujú za svoj kopec a svoju dušu. Na konci námestia ozdobeného Operou rastú poschodia kaskád a vytvárajú monumentálny pamätník. Má pripomínať 50.výročie priateľstva medzi Jerevanom a Moskvou. Schody stúpajú do takej výšky, že sochu na samom vrchole takmer nie je zospodu vidno. Dá zabrať vyšliapať až hore, ale za panorámu celého Jerevanu to stojí. Za centrom mesta neďaleko pomaly plynúcej riečky Hrazdan leží „zábavný park“ pre dospelých. Za múrmi budovy sa skrýva miesto, kde vzniká slávny arménsky koňak s príznačným názvom Ararat. Vo vnútri nájdeme sudy, ktoré majú už dokonca aj viac ako sto rokov a medzi zaujímavosť patrí sud koňaku, ktorý otvoria až vtedy ak nastane mier v Náhornom Karabachu. Po návšteve a nezabudnuteľnej ochutnávke niekoľkých druhov najlepšieho arménskeho koňaku sa každý stane malým odborníkom na slávnu domácu pýchu. Cez ulicu stojí za riekou kostol Surp Sargis. Pri dverách horia sviečky a mních v sutane čiernej ako noc ich po jednej zbiera a mizne vo dverách. Tu pri kostole začína hlavná ulica nesúca meno Mesropa Maštotsa. Tento arménsky mních a lingvista žijúci na prelome 4.a 5.storočia vošiel do histórie krajiny tým, že zostrojil arménsku abecedu. Miestna tržnica Rynok sa 
ukrýva v priestrannej hale. Už v prvých momentoch sa mi tu páči. Všade sú ľudia, stánky, obchodíky, zvuky, vône a farby. Túlame sa pomedzi vyložené ovocie, zeleninu, koreniny, oriešky, sladkosti a improvizovaným mäsiarstvom, kde na hákoch visia kusy mäsa. Predavači syru volajú na ochutnávku domáceho arménskeho syru a už aj ostrým nožom odseknú kúsok z veľkého bieleho kotúča. Je výborný, slaný a mäkký. Vedľa seba stojí niekoľko pultov a všetci z nich predávajú práve tento syr patriaci k miestnym pochúťkam. O pár metrov ďalej predáva pár dôchodcov tradičnú pochúťku sudžuk. Vlašské orechy sú obalené v hroznovom želé a chutí to tak výborne, že človek nemá nikdy dosť. Na mesto padá večer a to znova ožíva. Maršrutky, autobusy, autá či bicykle rozpútali na cestách chaos a je lepšie si len tak niekde sadnúť, objednať si šašlík napichnutý na špajdli prevoňaný dreveným uhlím a nechať unášať myšlienky jerevanskými ulicami.
