Leto nám zamávalo, ale pár pekných dní nás ešte čaká. Aspoň tak sľubujú meteorológovia. Tak prečo neprežiť dni babieho leta s pohľadom upretým do dolín, pokochať sa históriou a rozhýbať aj svoje telo? Áno, pozývame na výlet.
Vďaka svojmu bohatstvu a strategickej polohe bolo územie Slovenska viac ako tisíc rokov dejiskom veľkých mocenských konfliktov. Výstavbu kamenných hradov podnietil tatársky vpád v roku 1241. V priebehu 13. storočia vznikla väčšina. Takže okrem 425 kaštieľov je u nás 180 hradov a zámkov spolu s hradnými ruinami, ktoré sú svedkami dávneho osídlenia územia a boli stavané väčšinou na strategických a neprístupných miestach, aby odolali nepriateľským útokom. Zámky sú už upravené hrady, ktoré stratili obranné funkcie a boli prebudované na pohodlné a reprezentatívne sídla. Kaštiele slúžili ako honosné sídla bohatej šľachte, stavali ich na rovinách, uprostred prírody a ich súčasťou boli nádherné parky a záhrady. Vždy sa oplatí nejaký vidieť.
Kežmarský hrad
Patrí k najmladším hradom. Neskorogotický a neskôr renesančne prestavaný pochádza až z 15. storočia. Pôvodne mal dvojité hradby s vodnou priekopou, dodnes sa zachovalo vnútorné opevnenie so systémom bášt a so vstupnou vežou, severné krídlo a západné vnútorné krídlo. Dnes je udržiavaný a sprístupnený verejnosti s expozíciami a muzeálnymi zbierkami.
Ľuboviansky hrad
Hrad postavili v severnej pohraničnej oblasti Uhorska v údolí Popradu v druhej polovici 13. storočia na ochranu dôležitej obchodnej cesty vedúcej do Poľska. Nájdete v ňom historická expozíciu, expozícia dobového nábytku a kostýmov, zbraní a zbierku rodu Zamoyských. Na gotickej veži (nebojsa) je na šiestom poschodí rozhľadňa s 360° výhľadom na celé okolie hradu. Pod hradom je historický vojenský tábor a skanzen ľudovej architektúry.
Spišský hrad 
Jedna z najcennejších pamiatok Spiša leží na hranici Prešovského a Košického kraja. V roku 1993 hrad zapísali spolu s okolím do zoznamu Svetového kultúrneho prírodného dedičstva UNESCO. Prvý písomný doklad o hrade je z roku 1209. Nachádza sa v nadmorskej výške 634 m na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o dvesto metrov. Najstaršou časťou hradu je centrálna obytná veža. Na hrade sú pre verejnosť počas sezóny sprístupnené viaceré objekty. V máji 2008 vytvoril austrálsky sochár Andrew Rogers pod hradom krajinnú sochu (geoglyf) veľkých rozmerov (100×100 m) zo spišského travertínu, predstavujúci miestny dávnoveký symbol koňa z keltskej mince.
Topoľčiansky hrad
Kráľovský hrad postavili v 13. storočí, v 15. storočí ho obsadili husiti, v čase tureckých vpádov plnil dôležitú obrannú funkciu. Začiatkom 18. storočia ho počas Rákócziho povstania silne poškodili cisárske vojská. Hoci ho neskôr opravili, postupne začal pustnúť. V súčasnosti je jeho dominantou v romantickom slohu postavená hlavná veža a pomerne dobre zachované opevnenie. Neďaleko hradu je jaskyňa Opálená skala a zvyšky halštadského hradiska na Úhrade.
Čachtický hrad
Postavili ho v prvej polovici 13. storočia a patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska, najmä keď ho spravoval hradný kráľovský kastelán. V roku 1273 ho napadol a silno poškodil český kráľ Přemysl Otakar II. Medzi prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt-Poznanovcov, načas patril aj Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil dvadsať hradov na Považí. Hrad mal predovšetkým chrániť hranice Uhorska, preto bol budovaný ako mohutná pevnosť. Nikdy sa nestal prepychovým sídlom. Bývanie na hrade bolo nepohodlné. Jedinou aspoň trochu zdobenou časťou na hrade bola kaplnka.
Hrad Beckov
Hrad spomína už Anonymova kronika z 12. storočia. Potvrdil to aj archeologický výskum, podľa ktorého najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z prelomu letopočtu. Vápencové bralo nad brodom Váhu na pomedzí Trenčianskej a Nitrianskej župy malo značný strategický význam, a preto tu v 13. storočí postavili kamenný hrad. Skladal sa zo štvorbokej veže s ochranným múrom, ku ktorej pripojili hradný dvojposchodový palác. V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho panstvo. V druhej polovici 14. storočia hrad vlastnili Stiborovci, pôvodom z Poľska, ktorí predstavovali v tom čase jeden z najmocnejších rodov Uhorska. Za ich vlády prežil hrad, z ktorého urobili stredisko svojich rozsiahlych majetkov, svoj najväčší rozmach. Požiar, ktorý vypukol na hrade roku 1727, zničil väčšinu budov a od tej doby je opustený.
Šášovský hrad
Kráľovský hrad sa spomína v roku 1253 ako majetok bratov de Vancha, z nich Štefan bol ostrihomským arcibiskupom. Spolu s hradom Revište, situovaným 15 kilometrov južnejšie na druhom brehu Hrona, chránil priechod a cestu do banskej oblasti, predovšetkým do Banskej Štiavnice a asi aj preto ho získal v roku 1320 štiavnický komorský gróf. Hrad sa stal strediskom panstva Šášov. V čase gotiky a renesancie často menil majiteľov. Za tököliovského povstania v roku 1677 sa povstalci zmocnili hradu a vyplienili ho. Odvtedy bol v správe eráru a keďže stratil svoju obrannú funkciu, od 18. storočia pustol.
Hrad Likava
Kráľovský strážny hrad, ktorý pred rokom 1341 vybudoval zvolenský župan Donč. Od konca 14. storočia ho do užívania dostávali liptovskí župani, bol v držbe viacerých významných rodov. Poslední majitelia Tökölyovci ho v druhej polovici 17. storočia prebudovali na prepychovú súkromnú rezidenciu. Po dobytí hradu cisárskym vojskom v decembri 1670 sa stal majetkom uhorskej kráľovskej komory. V roku 1707 ho knieža František II. Rákoczi prikázal zbúrať. Počas svojej existencie bol sídlom rovnomenného hradného panstva, ktoré spravovalo mestečká a dediny dolného a veľkej časti stredného Liptova. Palácový komplex sa radí medzi najvyššie stavby svojho druhu na Slovensku.
Oponický hrad
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1300. Za zakladateľov a prvých vlastníkov hradu sa považujú Čákovci. Husitské vojská v roku 1430 hrad dobyli a poškodili, no rýchlo bol opravený. Jeho sláva však časom upadala a dostával sa do rúk čoraz chudobnejších majiteľov. Vďaka aspoň základnej údržbe však v priebehu 16. a na začiatku 17. storočia odolal tureckému náporu. K zániku hradu prispeli spory o majetok Aponiovcov medzi dvoma bratmi, ktoré sa vliekli už od roku 1612. Majitelia hrad definitívne opustili v roku 1645 a presťahovali sa do podhradia. Najzachovalejšia je je západná časť, opevnenie s mohutnou nárožnou baštou. Dobre viditeľná je aj najnovšia budova – palác Aponiovcov postavený v 16. storočí. Hradné ruiny vymedzujú holé obvodové múry okolo nádvoria hradu. Rozoznateľná je veľká veža opevnenia a časti konštrukcií hradných palácov a hospodárskych budov.
Autor: -aka-
