Ovocinárstvom sa zaoberali naši predkovia už v časoch osídľovania dnešného územia v 15. až 16. storočí. Pestovanie sliviek na území Slovenska sa v historických záznamoch uvádza už v polovici 15. storočia.
V 17. storočí ľudia využívali ovocie pre vlastnú potrebu. Vedeli, že máme dobré podmienky na pestovanie viacerých druhov vrátane sliviek. Slivky sa viac rozšírili ako voľne rastúce stromy v prírode v 18. storočí, keď ich prví poľnohospodári začali pestovať ako zdroj svojho živobytia. V tomto období už vznikali prvé krajové odrody, ako napríklad ‘Bystrická veľkoplodá’, ‘Duranzia’, ‘Belica’, ‘Čachtická slivka’, ‘Považská okruhlica’ a iné. Pestovanie sliviek vyvrcholilo začiatkom 19. storočia. V roku 1920 mali slivky v porovnaní s inými ovocnými druhmi až 47-percentný podiel. Slivky sú na Slovensku aj dnes obľúbené pre široké využitie chutných sladkých šťavnatých a aromatických plodov. Už mnohé desaťročia sa spracovávajú na výrobu lekvárov, džemov, na pečenie koláčov, výrobu kompótov i aromatického destilátu. V roku 2023 sa slivky pestovali na Slovensku na výmere 646 ha, čo predstavuje 12-percentný podiel oproti iným druhom ovocia.
Pokles pestovania sliviek
Z uvedeného vyplýva, že za uplynulých vyše sto rokov došlo k výraznému zníženiu pestovania sliviek na našom území. Priemerné úrody sliviek v súčasných sadoch dosahujú len 2,7 t/ha, čo predstavuje 27 kg z výmery 1 ár. Príčinou tohto stavu je stagnácia obnovy nových sadov, ako aj zlá veková štruktúra existujúcich starých slivkových sadov. Pestovanie sliviek sa v minulosti znížilo pre kolísavé a nepravidelné úrody, ktoré súviseli s premnožením puklice slivkovej. Puklica slivková bola neskôr eliminovaná účinnou ochranou v predjarnom období.
V súčasnosti je pre pestovateľov sliviek dostupných veľa nových odrôd vyšľachtených v zahraničí. Pre ich úspešné pestovanie v záhradách treba dbať na odolnosť proti neskorým jarným mrazom v období kvitnutia. Ďalším dôležitým faktorom sú opeľovacie pomery každej odrody. O význame odrôd sliviek sme publikovali odborný článok v júnovom vydaní ročníka 2023.
Bohaté kvitnutie nezaručí úrodu
Mnohí pestovatelia nemajú úrodu sliviek ani v dobrých rokoch, v ktorých sa počas kvitnutia nevyskytli jarné mrazy. Aby bolo možné zistiť, prečo slivky nezarodili, a zároveň predísť sklamaniam aj v ďalšom roku, je potrebné vylúčiť mylné názory. Stromy totiž nemusia zarodiť a priniesť úrodu ani pri splnení všetkých základných predpokladov vrátane vysadených kvalitných samoopelivých odrôd, dobrej výživy i závlahy. Určite ste sa mnohí stretli so situáciou, keď po bohatom kvitnutí stromov takmer všetky slivky v štádiu malých plodov vo veľkosti 1 až 1,5 cm predčasne opadli.
Príčiny predčasného opadnutia plodov
Predčasné opadnutie sliviek môže nastať aj v tom prípade, že v záhrade máte vysadené 2 až 3 odrody, ktoré kvitli v rovnakom čase a boli dobre opelené včelami. Ak by stromy náchylných odrôd boli napadnuté vírusom šarky sliviek, pestovateľ by sa dočkal v čase zrelosti aspoň úrody menej kvalitných a deformovaných plodov horšej chuti. Šarka slivková zničila už v minulosti slivky domáceho pôvodu, na základe čoho sa začali viac pestovať tolerantné slivky s vyššou odolnosťou proti tejto chorobe. Pestovanie tolerantných odrôd nesúvisí s predčasným opadnutím plodov po odkvete. Opadnutie sliviek skoro na jar po skončení kvitnutia spôsobujú malé osičky, ktoré sa volajú piliarky.
Drobní záškodníci s významným dosahom
Medzi najvýznamnejšie škodce sliviek patria piliarka žltá (Hoplocampa flava) a piliarka slivková (H. minuta). Odlišujú sa navzájom len farbou trupu. Piliarka žltá má zadnú časť žltohnedo sfarbenú a piliarka slivková ju má čiernu. Dôležité je vedieť, že piliarky sú v období kvitnutia sliviek veľmi rozšírené a spôsobujú skorú červivosť sliviek. Dokážu spôsobiť významné škody zničením aj 90 percent, prípadne všetkej úrody.
Spozornejte v čase kvitnutia
Piliarky lietajú v rovnakom čase v období kvitnutia sliviek. Pri predčasnom opadnutí plodov na zem je už neskoro chrániť úrodu v tomto roku. Piliarky sa liahnu už pred kvitnutím sliviek. Dospelé samičky si urobia zárez do pletiva kvetného kalicha, do ktorého po oplodnení kladú vajíčka. Tie obalia tekutinou do vrecúška a zo spodnej strany kališných lístkov sú viditeľné v podobe hnedej škvrny. Po vyliahnutí z vajíčka sa larvy, čiže húsenice, hneď vžierajú do malých plodov sliviek, kde žerú dužinu aj nevyvinuté jadro budúcej kôstky. Vyžraté chodbičky v plode sú znehodnotené tmavým čiernym trusom, v dôsledku čoho plody predčasne opadávajú. Každá húsenica môže zničiť aj 4 plody. Po splnení svojho poslania húsenice opúšťajú plody cez otvor, ktorý si vyžrali, a dopadnú na zem, kde sa zahrabú do hĺbky 10 až 15 cm. Niektoré larvy padnú na zem spolu s poškodenými plodmi.
Spoľahlivo prezimujú
Počas roka majú piliarky jednu generáciu. V pôde vytvoria hustý zámotok, v ktorom prezimujú v štádiu larvy, a na jar sa zakuklia. Piliarky sa kuklia do štádia dospelého jedinca a vylietavajú opäť v apríli pred začiatkom kvitnutia. Cyklus vývoja piliarok sa každý rok opakuje. Škody môžu spôsobiť aj na iných ovocných druhoch vrátane čerešní, marhúľ i jabloní. Každá samička piliarky je schopná počas svojho 25- až 30-dňového vývoja naklásť 70 vajíčok.
Dôležitá je včasná ochrana
V rámci ochrany je dôležitá prevencia vo forme ošetrenia stromov proti piliarke, najmä ak pestujete slivky na väčšej výmere. Každý pestovateľ si môže vybrať autorizované prípravky na ochranu rastlín, ktoré sú v danom roku zverejnené na webovej stránke Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v časti ISPOR (Informačný systém prípravkov na ochranu rastlín). Chemická ochrana sa vykonáva len jedným postrekom v čase ukončenia opadávania korunných lupienkov. Je to fenologické štádium, ktoré je pre každého pestovateľa dobre pozorovateľné.
Myslite o sezónu vopred
Eliminovať piliarku pre ďalší rok v záhrade môžete aj zberom a následnou likvidáciou poškodených plodov ešte pred zahrabaním húseníc do pôdy. Ďalším ekologickým spôsobom je použitie výluhu z drevenej štiepky tropického kra Quassia amara. Extrakt obsahuje horké látky quassín a neoquassín a riedi sa vodou. Hotový výluh má insekticídny účinok na piliarky, ale aj iných škodcov ovocných druhov vrátane obaľovačov.
Extrakt z Quassia amara sa pripravuje varením 100 g štiepky alebo pilín z tohto dreva v 1,5 l vody po dobu 2 hodín. Základný roztok sa nechá schladiť a za účelom aplikácie sa riedi s 10 litrami vody. Takto pripravený roztok sa môže aplikovať 1- až 2-krát podľa signalizácie škodcu, kladenia vajíčok i liahnutí húseníc.
Takýmto šetrným ošetrením, ako aj využívaním lepových lapačov je možné predísť skorej červivosti sliviek. Zároveň tak vytvoríte dobrý základ pre dopestovanie kvalitných sliviek.
Nepodceňte monitoring a signalizáciu
Pre záhradkárov sa väčšinou ponúkajú na predaj prípravky pre neprofesionálnych pestovateľov, medzi ktoré patria veľmi účinné lepové lapače alebo takzvané lepové doštičky. Sú optimálnym riešením priamej ochrany pri pestovaní 3 až 7 sliviek v záhrade, ktoré zabezpečia aj účinný monitoring a signalizáciu výskytu a náletu škodlivého hmyzu ešte pred začiatkom kvitnutia sliviek. Na bielych lepových doštičkách sú účinnou látkou polyolefíny.
Signalizačné lapače rozvešajte približne týždeň pred začiatkom kvitnutia sliviek rovnomerne po 2 ks na každý meter výšky stromu. Snažte sa ich rozmiestniť rovnomerne na stromy z južnej, východnej a zo západnej strany. Pri menšom počte stromov ich môžete rozvešať aj hustejšie kvôli účinnej ochrane a priamemu ničeniu dospelých piliarok. Pri použití lepových lapačov s účinnou látkou polypropylén, umiestnite na strom zo všetkých svetových strán okrem severnej strany 3 až 5 ks lapačov v závislosti od veľkosti ovocného stromu. Lepové dosky v obidvoch prípadoch vymeňte, ak sú plné a pokryté chyteným hmyzom. Okrem piliarok slivkových sa môžu zachytiť aj piliarky poškodzujúce iné ovocné druhy vrátane jabloní, hrušiek, marhúľ, broskýň. Lepové doštičky sa dajú kúpiť v špecializovaných záhradníctvach, v ktorých sa predávajú aj iné prípravky na ochranu ovocných stromov.
Zdroj: Samuel M. Záhradkár – Pluska
