Na stránkach tejto knihy sa vynára zázrak pútavého rozprávania, ktoré čitateľa sprevádza svetom, ktorý nie je ľudský no zároveň ho konfrontuje s bazálnymi otázkami nášho ľudského bytia. Ľudský svet, ako aj naše konanie, má často zvieracie prejavy a autor nás v tomto románe konfrontuje porovnaním
a prelínaním zvieracieho a ľudského bytia.
Moje šialené nápady je ambiciózny román, ktorý napísal iba dvadsaťpäťročný autor. Je to záblesk nádeje svetlej budúcnosti pre tých, ktorí žijú knihami.
Román z taliančiny preložila Mária Štefánková.
Novinka vychádza pod značkou Cosmopolis, ktorá je súčasťou vydavateľského domu GRADA Slovakia.
Toto je trpký príbeh života jednej kuny. Medzi stromami 
hlbokých lesov, trávnatými kopcami, podzemnými brlohmi a vidiekom, ktorý si podmanil človek, sa odkrýva príbeh o zvierati odlišnom od všetkých ostatných.
Malý Archy sa narodil jednej zimnej noci spolu so svojimi súrodencami matke, ktorej zabili partnera a ona ostala na ich výchovu sama. Zvieratá v tejto knihe rozprávajú, jedia z tanierov, používajú riady, stoly, postele, zapaľujú oheň, no ich svet zostáva tvrdým
a nemilosrdným bojom o prežitie.
Ženie ich pud a inštinkt, dominuje najsilnejší a porazený si musí poradiť sám. Matka cíti chabosť svojho syna a tak vymení Archyho u úžerníka za jeden a pol sliepky. Jeho nový pán sa volá Solomon. Je to starý lišiak zahalený tajomstvami, ktorý žije hore na kopci. Medzi hrôzou a úžasom, neúprosným plynutím ročných období a novými túžbami sa medzi Archyho labkami vynárajú záhady a tajomstvá. Archy bude čoraz menej zviera, tichý zázrak
lesa, anomália.
„Je viacero spôsobov, ako propagovať skvelú knihu. Ale pre román Moje šialené nápady je správny len jeden: prečítajte si ho, prečítajte ho v stave milosti.“
MARCO MISSIROLI
BERNARDO ZANNONI
Mladý taliansky autor, ktorý napísal svoj debut vo svojich 25 rokoch a hneď s ním získal jednu z najprestížnejších literárnych cien v Taliansku. V roku 2023 mu vyšiel druhý román s názvom 25.
Bernardo Zannoni (1995), žije v Sarzane v Taliansku. Je synom spisovateľa
a scenáristu Alessandra Zannoniho. Zabáva sa písaním básní a piesní a ako zábava vznikol aj nápad napísať príbeh o zvieratách, z ktorého sa postupnou prácou stal román Moje šialené nápady, ktorý oslovil vydavateľstvo Sellerio a srdcia mnohých čitateľov.
Ocenenia zo zahraničia:
▪Cena Campiello 2022
▪Cena Bagutta za debut 2022
▪Cena Salerno Letteratura 2022
▪Cena Severino Cesari 2022
▪The Best Books of 2023 – New Yorker
PREMIO CAMPIELLO
Premio Campiello je každoročná talianska literárna cena, ktorej vznik siaha do roku 1962. Confindustria Veneto hľadala spojenie medzi biznisom a literárnym sektorom a tak sa rozhodla vytvoriť literárnu cenu. Prvé ocenenie získal Primo Levi za autobiografickú knihu La tregua. Odovzdávanie sa konalo v benátskom Teatro Verde 3. septembra 1963. Cenu dodnes propagujú talianski podnikatelia z regiónu Veneto a slúži na propagáciu talianskej literatúry.
Od roku 2004 porota literárnych odborníkov udeľuje cenu Premio Campiello Opera Prima za najlepší debut a pre mladých autorov, ktorí preukážu, že majú 15 až 22 rokov, je určená cena Campiello Giovani. Niektoré zahraničné krajiny, ako Nemecko a Španielsko, sa inšpirovali a začali udeľovať cenu s názvom Campiello podľa rovnakého modelu. Cena Campiello je spolu s cenou Strega najvýznamnejšou literárnou cenou v Taliansku.
Úryvok:
V nasledujúcich dňoch som si naďalej plnil svoje povinnosti. Nosil som vodu do veľkej nádoby v kuchyni, sypal som sliepkam a kosil som príliš vysokú trávu. Telo doktora, ktorého zabil jeho vlastný súcit, zostalo ležať medzi stromami. Bolo mi ľúto jeho dvoch detí, jeho družky, ktorých tu zanechal; no na druhej strane sa rozhodol on sám, a tak som
k tomu nemal veľmi čo dodať. Gioele sa spod jablone ani nepohol. Únava ho prinútila ľahnúť si vedľa lišiakovho hrobu, no stále sa díval do prázdna. Keď som pochopil, že tam chce zomrieť, skúšal som ho donútiť niečo zjesť, ale ešte mal dosť sily a ja som tým riskoval život. Kopec obostrela temná nehybnosť, akoby naň slnko svietilo menej. Nejaký králik sa odvážil prísť až k brlohu a chcel čosi zameniť, ale povedal som mu, že sa to tu už nerobí, lišiak je mŕtvy. Zákazníci zmizli.
Nemal som ani najmenší záujem mať viac než nevyhnutne potrebujem, netešil som sa, keď som sa topil v jedle či v ľudských predmetoch. Poklady sa mi páčili, lebo sa páčili Solomonovi, a pochopil som, ako si ma tento lišiak priviazal k sebe, ako som ho mal rád. Hlboký pocit zbytočnosti mi vysal všetku silu z tela. Celú noc som zostal v kuchyni, díval som sa na jeho prázdnu stoličku, plakal som, preklínal Boha a predo mnou ležala jeho stará kniha.
Zdroj: Vydavateľstvo GDADA
