Čo keby ste nešli do Tatier, postaviť sa do šóry na niektorý „kopec“, ale vybrali sa zdolávať nižšie kopce na vrcholoch ktorých vás čaká zaujímavé prekvapenie. Nielen kus našej histórie a poznania, ale aj úžasné pohľady na lesy, doliny i obydlia vôkol.
Kaštieľ Žarnovica
Možno ani neviete, že aj v Žarnovici bol kaštieľ. Na jeho mieste bolo kedysi staré opevnené sídlo. Kráľ Matej Korvín ho však daroval za služby vo vojsku rodu Dóciovcov. Tí ho opevnili, že žiaľ, po útoku Turkov, Žarnovicu vyplienili. Hradného pána Žigmunda Dóciho bez milosti popravili a jeho manželku odviedli do zajatia… Kaštieľ nájdete takmer v strede obce a bude to zaujímavý „rozbeh“ na okolité hrady a kopce.
Hrad Revište
V časoch jeho slávy sa oň majetní doslova bili. Na začiatku 14. storočia sa stal súčasťou pohronských strážnych hradov, ktoré slúžili ako hlavní kontrolóri ciest vedúcich k bohatým baníckym mestám. Časť 15. storočia patril na stranu Jána Jiskru, no patril aj Matejovi Korvínovi, ktorý ho neskôr posunul ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi Vitézovi, ale… Arcibiskup viedol proti Matejovi Korvínovi sprisahanie. Ten ho odhalil, ale kvôli finančným problémom musel odovzdať do zálohy pokladníkovi Urbanovi Dócimu. A dlhy neuhradil, tak sa hrad dostal do Dóciovských rúk.
Hrad Šášov
Dali ho postaviť Vančovci, bratia ostrihomského arcibiskupa v polovici 13. storočia, aby mali pod kontrolou cesty popri Hrone. Pod správou ho malo niekoľko šľachtických rodín, no spočiatku ho spravovali kráľovskí kasteláni. V rokoch 1424 až 1490 bol hrad lénnym majetkom uhorských kráľovien a v roku 1490 sa stal majetkom rodiny Dóciovcov, podobne ako iné hrady popri Hrone. V roku 2015 odkryli na hrade unikátny nález pozostatkov chlebovej pece nezvyčajných rozmerov, ktorá naznačila niekdajšiu prítomnosť hradnej pekárne. O tom, že ide o pec, svedčí kamenný murovaný základ a na ňom utlačená prepálená hlina, čo je plocha, na ktorú sa ukladal chlieb. Zatiaľ však pec čaká na odhalenie širokej verejnosti. Pozoruhodný je tiež pod hradom šášovský pivovar. Najstaršia zmienka o ňom je z roku 1626.
Hrad Dobrá Niva
Posledný kameň hradu položili stavbári na konci 13. storočia. Hrad chránil starú obchodnú cestu vedúcu južne od Zvolena. Najdlhšie ho vlastnili Eszterházyovci, no v 18. storočí osirel a dnes z neho zostali len ruiny obvodovej steny paláca s pozostatkami arkiera a okenných otvorov troch podlaží. Hrad vlastnil aj Štefan Verböci, ktorý utkvel v pamäti ako autor neslávne známeho zákonníka Tripartitum, ktorý niektorých obyvateľov Uhorska na sklonku stredoveku odsúdil k nevoľníctvu. Zákonník totiž spolu s tvrdými protipoddanskými zákonmi zaviedol v roku 1514 v Uhorsku nevoľníctvo a to zrušil až cisár Jozef II. koncom 18.storočia.
Hrad Rudno
Dostal názov podľa obce Rudno nad Hronom. Jeho výstavbu iniciovali šľachtici z Kalnej, o ktorých sa píše v roku 1283 ako o miestnych vlastníkoch. Dodnes z neho čnejú zvyšky obrannej veže a paláca i zemný val s priekopou. O hrade sa traduje sa, že vrch, na ktorom sa kedysi týčil, dostal meno podľa vojaka Ivanka, ktorý na ňom skamenel, keď ho zabudli vymeniť na stráži. V 19. storočí bol hrad cieľom rôznych „hľadačov zlata“, ktorých zaujali príbehy miestnych o nenájdenom poklade. Ich amatérske výkopy však len poškodili zvyšky hradu.
Hrad Petruša
Bol to malý hrad nad ľavým hronským brehom neďaleko Zvolena, sused veľkého Pustého hradu. Úlohou jeho osadenstva bolo strážiť ostrolúcku mýtnu stanicu a zároveň sa starať o blaho vojenskej posádky v ňom. Vybudovali ho v 13. storočí a v 16. storočí zostal prázdny, až zanikol. Dodnes však možno identifikovať reliéfne zvyšky jeho múrov. Na hrade našli olovenú kupeckú plombu, ktorou sa značil kotúč kvalitnej ľanovej textílie pochádzajúcej priamo z Benátok. V strednej Európe nemá obdobu.
Autor: Marta Z.
