Sú svetoví, známi a prichádzame s nimi do kontaktu takmer každý deň.
Športové značky, automobilové, módne, hudobné, či z oblasti potravín a nápojov.
Kto by nepoznal Adidas, Ferrari, Sony, McDonald´s, Coca-Cola, či Apple, Google a Facebook.
Značky, ktoré tvorili a utvárajú naše životy. Ovplyvňujú náš každodenný život niekedy do takej miery, akú si ani neuvedomujeme.
Toto sú ich príbehy. Dejiny značiek.
V tejto novinke nájdete takmer 50 príbehov svetoznámych značiek. Nie výpočet ich úspechov, alebo suchopárnych faktov.
Sú to neraz príbehy zo zákulisia. Príbehy, ktoré odkrývajú úspechy aj pády, podvody, korupciu, kolaboráciu, zbabelosť, ale aj nezdolnosť ducha, odvahu, vytrvalosť, vieru v správnosť či úspech riešenia.
Sú to mimoriadne inšpiratívne a pútavé príbehy plné tragédií, nehôd, zrád, márnivostí a nevraživostí.
Príbehy o peniazoch, sláve, bohatstve, ambíciách, opojnosti, ale aj príbehy plné invencie, myšlienok, splnených túžob a radosti z vytvárania niečoho trvácneho.
Dejiny značiek
Dejiny značiek prinášajú príbehy automobilových konštruktérov, módnych návrhárov, výrobcov športového oblečenia či obuvi, luxusných hodiniek, hudobných vydavateľov, vedcov a vynálezcov, investorov aj radových zamestnancov naprieč rozmanitými výrobnými odvetviami.
Hovorí sa, že každá doba má svojich hrdinov. Hrdinami knihy Dejiny značiek sú zakladatelia, riaditelia, manažéri, vynálezcovia či radoví zamestnanci firiem.
Mnohé firmy zmenili spotrebiteľské správanie, ako to kedysi nebojácne dosiahol Henry Ford. Ten sa rozhodol ponúknuť automobil produkt určený len pre najvyššie vrstvy spoločnosti širokým masám amerických pracujúcich. Vlastníctvo produktov niektorých značiek neprepožičiavalo len status bohatstva, ale aj vyjadrenie túžby po jedinečnosti, inakosti, dobrodružstve. Iné firmy zasa prišli s niečím čisto populárnym, s niečím na rozptýlenie života, s niečím na rozveselenie ducha.
Takmer 50 inšpiratívnych príbehov
„Nerobíme si nijaký nárok na úplnú či akúkoľvek vzorovú reprezentáciu,“ tvrdia autori knihy Dejiny značiek. „Voľba jednotlivých značiek bude vždy predmetom kritiky a otázok, prečo sme vynechali iné, relevantnejšie, zaujímavejšie, tragickejšie a všakovaké iné príbehy a osudy.“
Ich zámerom nebolo vytvoriť ucelený obraz ekonomiky, odhaliť príčiny úspechu či neúspechu značiek, opísať metodológiu ich fungovania a hľadať pofidérny kľúč na odhalenie tajomstva ich často dlhého zoznamu úspechov.
Chceli ponúknuť zaujímavé príbehy značiek, ktoré svoje posolstvo pretavili do trvalejšieho, respektíve trvalého odkazu.
Prečítajte si úryvok z novinky Dejiny značiek:
SIEMENS
Zakladateľ spoločnosti Werner von Siemens (1816 – 1892) žil v časoch technologických inovácií a veľkých ekonomických aj politických zmien. Zažil obdobie industrializácie a sám výraznou mierou prispel k tomu, že sa Nemecko zaradilo k najpokrokovejším krajinám sveta.
Siemens vyrastal v ťažkých podmienkach. Mal trinásť súrodencov a rodičia mu nemohli zabezpečiť potrebné vzdelanie. Preto sa rozhodol vstúpiť do pruskej armády, aby mohol navštevovať vojenskú školu, kde nadobudol vedomosti nielen z oblasti delostrelectva, ale predovšetkým z fyziky a strojárstva.
Pre armádu bola kľúčová rýchla a bezpečná komunikácia. Siemens preto v roku 1847 zostrojil vlastný typ telegrafu, ktorý na rozdiel od dovtedy známych zariadení nepotreboval obsluhu využívajúcu Morseovu abecedu, lebo ručička prístroja sama ukazovala na jednotlivé písmená abecedy zoradené do kruhu. Siemensov prístroj zožal veľký úspech, bol totiž spoľahlivý a veľmi jednoducho sa obsluhoval. Už o dva roky neskôr opustil Siemens svoje miesto v pruskej armáde, aby sa sústredil na prácu vo firme, ktorú založil spolu s Johannom Georgom Halskem. Kapitál, potrebný na rozbehnutie vlastného podnikania, získal od svojho bratanca, úspešného právnika Johanna Georga Siemensa. Ten investoval viac ako šesťtisíc toliarov výmenou za dvadsaťpercentný podiel zo zisku počas nasledujúcich šiestich rokov.
Budovanie telegrafných sietí
Siemens a Halske sa navzájom dobre dopĺňali. Siemens mal potrebné nápady a vzdelanie, zatiaľ čo Halske bol predovšetkým konštruktérom a realizátorom Siemensových geniálnych ideí. Z malej spoločnosti sa veľmi rýchlo stal medzinárodný gigant s pobočkami v Londýne či Petrohrade.
Prvou veľkou zákazkou spoločnosti Telegraphen-Bauanstalt von Siemens & Halske bola výstavba 500-kilometrového telegrafného spojenia medzi Berlínom a Frankfurtom nad Mohanom. Firme sa pritom viac ako na domácej pôde darilo v zahraničí, hoci sa tam neraz dostala do konfliktu s miestnymi úradmi. V Rusku spoločnosť pod dohľadom Wernerovho mladšieho brata Carla vybudovala telegrafnú sieť od Baltského až po Čierne more. Anglická pobočka vedená ďalším z bratov Siemensovcov, Wilhelmom, zasa prostredníctvom kábla položeného na morskom dne zabezpečila spojenie s kontinentálnou Európou.
Milan Buno, knižný publicista
