- Dlhy Slovákov medziročne stúpli o vyše 10 %. V regióne sme rekordérom, ako jediná krajina máme viac požičané ako nasporené
- Slovensko síce nie je najbohatšia krajina, ale priepasť medzi chudobnými a bohatými je u nás spomedzi všetkých krajín najmenšia
- Rok 2017 bol podľa štúdie skupiny Allianz posledným priaznivým rokom vo financiách
Rok 2017 bol vo finančnom meradle výnimočným rokom. Napriek rastúcemu politickému napätiu to bol priam dokonalý rok pre investorov a sporiteľov, keď na celom svete vrcholilo ekonomické oživenie a finančným trhom sa darilo, najmä tým akciovým. Výsledkom bol rast finančného majetku domácností v celosvetovom meradle o 7,7 %. Dlhy vo svete stúpli o 6 %.
Opačný trend zaznamenali slovenské domácnosti, ktoré aj minulý rok pokračovali v rekordnom zadlžovaní. V regióne strednej a východnej Európy sme sa stali unikátom, keď naše dlhy prevyšujú naše úspory. Aj tieto závery priniesla 9. štúdia bohatstva národov Allianz Global Wealth Report 2018, ktorá si pod mikroskop zobrala finančný majetok a dlhy domácnosti v 53 krajinách sveta. „Bolo to výnimočne priaznivé obdobie, no časy, keď mimoriadne expanzívna menová politika zabezpečovala trvalý a stabilný rast na finančných trhoch, sú nadobro preč. Prvé nepriaznivé znaky sú už tu: rastúce úrokové miery, obchodné konflikty a aj čoraz populistickejšia politika spôsobujúca napätie a turbulencie. Prvý mesiac tohto roka už ukázal zlú predtuchu,“ konštatuje hlavný ekonóm Allianz Michael Heise.
slováci stále žijú na sekeru
Achillovou pätou slovenských domácností je aj naďalej vysoká úverová zadlženosť. Dopyt po úveroch už od roku 2010 stúpa u Slovákov výraznejšie ako je priemer v regióne. Minulý rok naše dlhy stúpli o 10,3 %, každý Slovák tak v priemere dlžil 6 792 eur, kým priemer regiónu je 4 564 eur.
Graf: Dlhy a úspory na obyvateľa v regióne v eur
Zdroj: Allianz
úspory nám pribúdajú pomaly
Finančný majetok slovenských domácností v minulom roku vzrástol len o 5,5 %, čo je takmer polovica v porovnaní s predchádzajúcim rokom (9,8 %). Môžu za to najmä vklady v bankách, kde Slováci kumulujú až 60 % svojich úspor a ktoré zaznamenali nárast len o 4,2 %. Nepomohli tomu ani cenné papiere, poistenie a penzijné aktíva, ktoré zaznamenali dvojciferný rast. V rebríčku bohatstva tak Slováci s úsporami 6 190 eur na osobu figurujú až na 40. mieste spomedzi 53 hodnotených krajín. Priemer v regióne je výrazne vyšší a dosahuje 10 381 eur. V rámci regiónu nás tak v úsporách, s výnimkou Rumunov (4521 eur), predbehli všetky ostatné krajiny, keď napríklad Česi majú nasporené viac ako dvojnásobok, a to 15 291 eur, Maďari 13 404 eur, Poliaci 8 273 eur a priemerný Bulhar disponuje úsporami vo výške 7 678 eur.
Najbohatším národom sú už tradične Švajčiari s úsporami vo výške takmer 174-tisíc eur, v tesnom závese s USA, kde majú domácnosti úspory vo výške 169-tisíc eur. Vďaka silnému euru sa minulý rok starému kontinentu darilo – v prvej 20-ke najbohatších krajín figuruje až 12 európskych krajín.
nový ukazovateľ národného rozdelenia bohatstva
Novinkou tohtoročnej štúdie bohatstva je nový indikátor Allianz Wealth Equity Indicator (AWEI), ktorý podáva obraz o rozdelení bohatstva v krajine. Ten ukázal, že popri krajinách, v ktorých je dlhodobo pomerne veľká priepasť medzi bohatými a chudobnými ako USA, Južná Afrika, Indonézia či Spojené kráľovstvo, výrazne nerovnomerne rozdelené bohatstvo je prekvapivo aj v Dánsku, Švédsku či Nemecku. A práve v rebríčku rovnomernosti rozdelenia bohatstva má Slovensko absolútne prvenstvo, čo je podľa štúdie Allianz pripisované najmä dedičstvu liberálnych reforiem po skončení komunizmu. „Slovensko tak nemusí byť najbohatšou krajinou v regióne, no nikde inde nie je bohatstvo rozdelené tak rovnomerne,“ uzatvára M. Heise.
