Doprava produkuje v Európe štvrtinu emisií skleníkových plynov a je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia vo veľkých mestách. Až 73 percent emisií pritom pochádza z cestnej dopravy. Preto čoraz viac miest ohlasuje stopku autám s naftovými motormi.
Začiatkom roka to odštartovali starostovia Paríža, Madridu, Atén a Mexika vyhlásením, že od roku 2025 zakážu v centrách miest premávku vozidiel s dieselovými motormi. Nemecké mestá takisto bojujú so smogom a za najväčších vinníkov označili staršie modely „nafťákov“ V Berlíne, Mníchove a Hamburgu platia predpisy, ktoré zakazujú vjazd automobilom s vysokými emisiami toxických splodín.
Zákazy a platené zóny
Oxidy dusíka v týchto regiónoch tak zamorili ovzdušie, že Európska únia vydala posledné varovanie. K skupine miest s ekologickými zónami sa chce pridať aj nemecký Stuttgart. Mestské úrady plánujú od budúceho roku zakázať vozidlám s dieselovými motormi, ktoré nebudú spĺňať najprísnejšie normy emisií, vjazd do centra mesta. Toto rozhodnutie súvisí s drasticky sa zhoršujúcou sa kvalitou ovzdušia v meste. Od začiatku roka boli normy koncentrácie jemného prachu v ovzduší prekročené už 30-krát a v uplynulom roku bol poplach vyhlásený po dobu 63 dní.
V Londýne zaplatia šoféri, ktorí chcú vojsť do centra, poplatok 11,5 libier. Platená zóna zahŕňa niekoľko centrálnych štvrtí, ale v najbližšom čase je plánované jej rozšírenie. A to nie je všetko – mestské úrady Londýna oznámili, že od roku 2019 budú šoféri dieselových áut, ktorí sa budú pohybovať v centre hlavného mesta, povinní zaplatiť denný poplatok 24 libier (okolo 27,5 €). Aj v susednom Poľsku plánujú zaviesť zóny zákazu pohybu pre vozidlá prekračujúce emisné limity výfukových plynov, a to až v 16 mestách – medzi inými vo Varšave, Krakove, Vroclave a Gdansku. Je len otázkou času, kedy sa s podobnými opatreniami pridá Praha či Bratislava…
Menší záujem o diesel
Avizované zmeny a sprísnenie emisných noriem pre motoristov v Európskych krajinách sa začínajú prejavovať aj na našom automobilovom trhu. Pred dvoma rokmi sa na Slovensku predalo dovedna 85 265 vozidiel – z toho bola približne polovica áut s naftovým motorom. V minulom roku predaj vozidiel vzrástol na 95 622, z toho tvorili dieselové motory 40% a benzín, hybridy a elektromobily spolu 60%. Od začiatku tohto roka klesajúci trend predaja vozidiel s naftovými motormi pokračuje – za prvé štyri mesiace predstavuje 40% predaných áut.
Predaj hybridov rastie
Klesajúci záujem o dieselové motory môže potvrdiť aj Toyota, ktorá je lídrom v oblasti hybridnej technológie a ponúka najširší modelový rad. Od najmenšieho modelu Yaris až po SUV RAV4 má hybridný pohon zastúpenie takmer v každom segmente. Pred dvoma rokmi predala táto značka na slovenskom trhu 31% modelov s naftovým motorom, v minulom roku to bolo už len 22% a za prvé štyri mesiace tohto roka predaj dieselov klesol na 16%. Naopak, výrazný rast zaznamenali hybridy – v roku 2015 predali 13%, v uplynulom roku už 21% a za prvé štyri mesiace tohto roka si zákazníci odviezli 31% áut s hybridným pohonom.
