Vyrastali ste v rodine, v ktorej boli hádky a chladná alebo napätá atmosféra bežnou súčasťou?
Chcete pochopiť, prečo vás to k partnerovi najviac púta vtedy, keď máte pocit, že ho strácate?
Viete, prečo vás dlhodobé obdobie harmónie a pokoja nudí alebo prinajmenšom nejavíte o partnera rovnaký záujem ako v časoch nepokoja, nezhôd a problémov?
Čo je základom partnerstva ľudí pochádzajúcich z rodín, v ktorých chýbala láska?
Ako deti ste vnímali správanie sa rodičov k vám, ale zároveň aj ich správanie sa k sebe navzájom. Učili ste sa od nich, boli vaším jediným vzorom. Nech boli podmienky doma akékoľvek, odpozorovali ste svet dospelých presne tak, ako ste ho mali pred očami. Teda aj to, ako má vyzerať vzťah.
Ak dnes aj viete, že pre vás nie je vyhovujúce partnerstvo podobné tomu rodičovskému, predsa nevedomky nasledujete ich príklad. Je mnoho foriem nelásky a citového chladu. Uvádzam len tie najčastejšie.
Hádali sa rodičia? Ako často dochádza k hádkam u vás?
Zvykla byť tichá domácnosť? Koľko dní dokážete byť s partnerom a neprehovoriť ani slovo?
Ubližovali si rodičia slovne? Zraňujete partnera? Cítite sa zranená vy?
Nemali rodičia blízky vzťah? Je váš vzťah láskyplný, dôverný a plný podpory?
Raz hore, raz dole
Búrlivé výkyvy vo vzťahu striedajú pocity radosti a šťastia. Ak je váš vzťah ako na hojdačke, možno vám nasledujúce riadky budú pripadať povedomé.
Vyčerpávajúce hádky, vzájomné ubližovanie si, bolestné výčitky… všetko, len nie príjemné chvíle. Už bolo predsa dobre a zase sa to pokazilo. Znova ste vybuchli ako sopka. Znova kričíte, plačete, obviňujete, vyčítate, zúfate, žiarlite… čokoľvek, ale hlavne sa trápite.
Vystrieľate všetky náboje a unavená z celej prestrelky si sadáte ponorená do svojich myšlienok. Ste presvedčená (už niekoľkýkrát), že takto UŽ NIE!, TAKTO UŽ ĎALEJ POKRAČOVAŤ NEBUDETE! Chytáte sa za hlavu a opakujete si, ako vám tento vzťah berie energiu.
Mnohokrát ste natoľko rozhodnutá, že dotyčnému poviete zbohom. Či dôjde k vysloveniu konečného verdiktu, alebo zostane len dočasná spúšť po konflikte, závisí od miery závažnosti dôvodu, ktorý vás rozohnil.
Prejde však niekoľko hodín, nanajvýš pár dní, a prihlási sa o slovo Emočná závislosť – závislosť od lásky.
„Tak mi chýba“, „Neviem bez neho existovať“, „Ani s ním, ani bez neho“… pocity samoty, osamelosti, neúplnosti a opustenosti predkladajú všestrannú paletu vyznaní, ktorými ho v myšlienkach privolávate späť.
Zabúdate na všetky krivdy a modlíte sa za jeho návrat. Všetko by ste dali za to, aby sa ozval. Len nech zabojuje, nech ukáže, že vás miluje. Že mu za to stojíte.
Prichádza a vy ste v siedmom nebi. Predsa len vás miluje. Je taký úžasný. A napĺňa vás pocit šťastia. Ten, ktorý neviete prežívať sama so sebou. Prišiel a vy sa opäť cítite milovaná. Neviete sa nabažiť toho tepla, ktoré so sebou priniesol, pretože sama si ho neviete dať. Potrebujete ho zvonku.
Chcelo by to ďalšie „vzrúšo“
Po búrke vychádza opäť slnko. Nastáva obdobie vrúcnych objatí, vášnivých intímnych chvíľ a romantickej takpovediac zamilovanosti.
Až to pekné, akési príliš ružové, trvá tak dlho, že je to až čudné. Je to nejako podozrivo dobré. Niečo tomu chýba. Nejaký adrenalín, akcia. Začínate sa nudiť. Možno si to nepomenúvate práve nudou, ale skrátka vzťah nemá šťavu.
Už ste sa dlho netrápili. Poviete si – ja sa predsa nechcem trápiť. V skutočnosti nie, ale na podvedomej úrovni je to presne to, čo vyhľadávate. Poriadne sa vytrápiť a môcť sa potom uzmierovať a cítiť partnerovu snahu znova si vás získať.
Znova si všímate jeho nedostatky, nachádzate niečo, čo vás nenecháva chladnou, a vo vás to začína opätovne bublať. Až kým sa nezopakuje rovnaký scenár. Hádka, výčitky… a celý kolotoč sa môže začať odznova.
Prečo je to tak?
Každého človeka to ťahá k tomu, čo pozná.
Ľudia, ktorí vyrástli v milujúcich rodinách, poznajú zázemie a stabilitu. Láska im bola prejavovaná bezpodmienečne a rodičia k sebe boli pozorní, s úctou a rešpektom jeden k druhému. Títo ľudia teda vedia lásku vnímať, dávať aj prijímať. Zdravé prostredie v detstve v nich zanechalo vzor zdravého vzťahu, ktorý vedia postaviť na pevných základoch.
Ak však emocionálne potreby dieťaťa neboli naplnené a medzi rodičmi prevládal chlad, odcudzenosť alebo prílišná kritika, v dospelosti má takýto jedinec zavarené na problém v citovej oblasti a s ňou spojenom partnerstve. Mnohokrát sa z nedostatku lásky stávajú závislí od prejavov pozornosti od partnera. A zároveň vo vzťahu uplatňujú naučený vzorec prevzatý od rodičov.
– Vo vzťahu boli hádky.
– Vo vzťahu jeden alebo obaja trpeli.
– Lásku si rodičia neprejavovali.
– Rodičia trávili spolu málo času.
Vo svojej praxi sa najčastejšie stretávam s nasledovnými dôsledkami nelásky medzi rodičmi, je ich však omnoho viac:
neprijímajú samých seba (teda neprijímajú ani partnera takého, aký je/partner ich neprijíma takých, akí sú);
nedokážu dať sami sebe dostatok lásky a pozornosti (preto sa často stávajú emočne závislými od partnerov. To, čo si nevedia dať sami, potrebujú dostať zvonku.);
majú nízke sebavedomie, nepoznajú svoju hodnotu a neveria si (v partnerstve sa to prejavuje žiarlivosťou, nedôverou…);
nedokážu si dlhodobo užívať pohodu a harmóniu vo vzťahu (stále sa musí niečo diať, žiaľ, v tom negatívnom zmysle, pretože tak to poznajú. Byť milovaný, prijímaný nepoznajú. Rovnako ako im pripadá cudzie dlhodobo prežívať pokoj a radosť vo vzťahu. Naučené a odpozorované to majú inak.);
nevedia, ako si lásku partnera vážiť, prijímať ju a bezpodmienečne dávať (Nevedia, ako na to, mnohokrát ani to, čo znamená bezpodmienečne milovať a byť milovaný. Tým, že nepoznajú z detstva lásku, partnerova pozornosť ich môže dokonca až otravovať.).
Krásny vzťah chce každá žena aj muž
Aj tí, ktorí majú doma Taliansko. Ak vás takýto model vzťahu neteší, netrápte už seba ani partnera. Skôr ako dáte zbohom človeku po svojom boku, rozlúčte sa s vlastnou emočnou závislosťou. Vyliečte svoje detské traumy, ktoré spôsobil nedostatok lásky. Naučíte sa byť šťastná vy a rozkvitne aj vaše partnerstvo.
Zdroj: Denisa E.
