Zvažujete kam na dovolenku? Možno netreba ísť ani ďaleko. Ak ste doteraz okoliu svojho bydliska neholdovali, mali by ste to napraviť. Ak ste odinakiaľ, určite uvítate pozvánku na tradičné i netradičné miesta. Stačí si obuť turistické topánky a na chrbát zavesiť ruksak. Určite objavíte aj doteraz neobjavené zaujímavosti a čaro krajiny, v ktorej žijete, a ona sa hlbšie votrie do vášho srdca.
Zvolenský región
Pustý hrad
Začneme netradične, od stredu. Mesto Zvolen dostalo privilégiom slobodné ešte za vlády Bélu IV, ako druhé na zemí terajšieho Slovenska v roku 1238. Dodnes mu dominuje neďaleký Pustý hrad, známy aj ako Starý Zvolenský hrad, stojaci nad sútokom riek Hron a Slatina. Návštevníkov prekvapí rozlohou, ktorá je väčšia ako slávnejšieho Spišského hradu. Kráľovský hrad budovali v 12. storočí a slúžil ako sídlo zvolenského kráľovského komitátu, ktorý zaberal územie približne dnešného stredného Slovenska. Najvýznamnejším stavebným objektom je obytná veža (donjon) Dolného hradu, ktorá sa pôdorysom 20 x 20 radí medzi najväčšie stredoveké rezidenčné stavby v strednej Európe. Na prelome 13. a 14. storočia poveril Karol Róbert z Anjou správou zvolenského komitátu magistra rytiera Donča a po výstavbe gotického zámku v meste, začal Starý hrad strácať význam. Rozsiahly archeologický výskum, ktorý sa robí na hrade od roku 1992, je veľmi úspešný. Na hradnom vrchu sa našli stopy po opevnenom sídle s kamennými hradbami už z mladšej bronzovej doby. Areál s priestorom súčasného archeologického výskumu je sprístupnený pre verejnosť a vedie k nemu trasa náučného chodníka Pustý hrad. Auto necháte pri zimnom štadióne vo Zvolene a odtiaľ pôjdete pešo náučným chodníkom strednej náročnosti asi 3,9 km. Alebo od železničnej stanice vo Zvolene po modrej asi hodinu. Ak by sa vám predsa len nechcelo stúpať do kopca, zamierte na „novší” Zvolenský zámok, ktorý postavil Ľudovít I. podľa vzoru talianskych mestských hradov. Nájdete ho v strede mesta.
Badínsky prales
Ak vám je milšia cesta len-tak lesom pár kilometrov od mesta v Kremnických vrchoch vaše prianie vyplní Badínsky prales nazývaný aj Kulisovo. Ide o národnú prírodnú rezerváciu v okolí obce Badín. Časť pralesa je v najprísnejšom stupni ochrany a nájdete v ňom… nuž, skutočný prales.
Vígľašský zámok
Priaznivcom kultúry, histórie a pamiatok i prijemného posedenia možno odporučiť návštevu Vígľašského zámku, ktorý vstal doslova z popola. Súčasníci ho ešte pamätajú ako rozvalinu so zvyškami múrov. Dnes je to kongresový hotel a poskytuje wellness služby. Svojho času uhorský kráľ, rímsko-nemecký cisár a neskôr i český kráľ s manželkou na ňom založili Rád draka. Ako obľúbené miesto oddychu ho vyhľadával aj kráľ Matej Korvín, okolité kráľovské lesy poskytovali množstvo príležitostí na poľovačky. V novodobých dejinách ruiny zámku odkúpil od obce súkromný investor a pod dohľadom odborníkov z pamiatkových úradov zámok vstal z popola. Choďte sa pozrieť.
Drevený artikulárny kostol v Hronseku
Postavili ho v roku 1726 v tvare kríža a má drevenú hrázdenú konštrukciu z masívneho dubového a ihličnatého-smrekovcového dreva. Unikátne je použitie klasickej spojovacej techniky hlavných nosných prvkov, ktoré sú spájané klasickými tesárskymi spojmi a drevenými kolíkmi. Vnútorná klenba kostola pripomína tvar prevrátenej lode a sú v ňom i ďalšie neobvyklé prvky škandinávskej architektúry. Usudzuje sa, že na stavbe pracovali remeselníci z Nórska či Švédska. Jedinečné je aj amfiteatrálne usporiadanie lavíc na chóroch i oltár, ktorý má šesť vymeniteľných obrazov. Kapacita evanjelického kostola tisícsto miest na sedenie, vedie doň päť vchodov a má tridsať okien.
Panónsky háj Gavurky
Pod pojmom pasienok si dnes väčšina predstaví šíru trávnatú lúku bez stromov a krov. V dávnych dobách však boli i pasienky, ktoré mali formu riedkych, najmä dubových hájov. Na Slovensku sa z týchto pasienkových (tzv. panónskych) hájov zachovalo len málo. Najväčší sa rozkladá medzi obcami Dobrá Niva a Sása v zvolenskom okrese. Hovorí sa mu Gavurky. Toto čarovné miesto, plné prastarých dvesto až štyristoročných ročných košatých dubov, je ideálna výletná destinácia pre tých, čo milujú pokoj a lesné ticho narúšané iba vtáčím štebotom. Majestátne koruny stromov stáročiami sformované do najrôznejších tvarov podnecujú predstavivosť a nabádajú k zvečneniu početných pôsobivých scenérií.
Turovský vodopád
Pätnásť metrov vysoký vodopád, ktorý vznikol na bezmennom prítoku potoka Turová, sa zvykne nazývať rôzne. Nájdete ho pod označením Turovský vodopád, Skalný vodopád alebo, ako vravia miestni, vodopád Padalo. Táto prírodná pamiatka je vo všeobecnosti veľmi málo známa, nenachádza sa ani na niektorých turistických mapách. Jej návšteva však rozhodne stojí za to. Vodopád sa ukrýva v pôsobivej kaňonovitej doline a vedú k nemu dva turistické chodníky z obce Turová.
Čertova skala
Sploštená sopečná bomba zasadená na okraj strmého skalného brala, to je Čertova skala. Nevšedný a v strednej Európe ojedinelý prírodný
útvar leží v prírodnej rezervácii Boky, v katastri obce Budča. Balvan má objem asi päť metrov kubických a s podkladom je spojený malou plochou. Pri bežnom pozretí pôsobí vratko, no ako hovoria geológovia, spojenie je pevné a v najbližších stáročiach nehrozí, že by sa narušilo. Povesť hovorí, že balven chcel kedysi čert zhodiť na obyvateľov obce, ale zastihol ho denný svit, kameň mu vypadol z pazúrov a pristál na neďalekom kopci. K skale vedie náučný chodník začínajúci pri obci Budča v smere na Žiar nad Hronom.
Stredoveký kostolík v Zolnej
Je určite jedna z najstarších a najromantickejších stavieb regiónu. Spoločne s kostolíkom v Čeríne, Hornej Mičinej
či Ponikách, patrí tento svätostánok do špecifickej, nesmierne hodnotnej skupiny malých stredovekých vidieckych kostolíkov Zvolenskej kotliny. Stavba sa, okrem pôsobivého zovňajšku, hrdí i nádherným interiérom so vzácnymi stredovekými freskami vytvorenými talianskymi majstrami.
Vodopád Bystré
Chráneným prírodným výtvorom je 
aj vodopád Bystrého potoka v oblasti Podpoľania, v katastri mesta Hriňová. Vysoký je viac ako dvadsať metrov, vďaka čomu sa radí k najväčším na Slovensku. Najjednoduchší prístup k nemu je z Hriňovej alebo od chaty Poľana.
Autor: Marta Z.
