Pred víkendovými eurovoľbami odhalil prieskum Allianz Pulse 2024 obrovské rozdiely v názoroch na EÚ. Približne 6 000 ľudí z veľkých členských krajín Nemecka, Francúzska, Talianska, Španielska a Poľska, ako aj Rakúska zdieľalo ich názor na politické a ekonomické otázky a ich vyhliadky do budúcnosti. Podľa prieskumu sa len španielski (čisté percento: +25,8 %) a rakúski (+21,5 %) respondenti zdajú byť šťastní, že sú súčasťou EÚ. V Nemecku (ktoré bývalo „proeurópske“), Taliansku a Poľsku sú názory takmer rovnomerne rozdelené, zatiaľ čo francúzski respondenti zostávajú pevne „protieurópski“ (-22,3 %). Hoci Slovensko v prieskume nebolo dotazované, podľa obdobného prieskumu, ktorý agentúra GLOBSEC uskutočnila v máji tohto roka v deviatich krajinách strednej a východnej Európy, Slováci podporujú naše členstvo v EÚ a NATO. Podpora pri oboch inštitúciách dosahuje skoro 70 percent a výrazne stúpla po prudkom prepade v roku 2023, ktorý bol podľa všetkého spôsobený kampaňou pred parlamentnými voľbami.
Naliehavejšie problémy sú inflácia a životné náklady, pracovné miesta a zdravotná starostlivosť
Jednoznačne najdôležitejšou témou je podľa prieskumu Allianz ekonomický rast (50,5 % z celkovej vzorky), ktorý je témou číslo jeden vo všetkých krajinách okrem Rakúska. V skutočnosti väčšina respondentov vníma ekonomiku pochmúrne, aj keď v rôznej miere. Zatiaľ čo francúzski a v poslednom čase aj nemeckí respondenti sú veľmi pesimistickí, pokiaľ ide o súčasnú ekonomickú situáciu, poľskí respondenti sú zďaleka najoptimistickejší, hoci pesimisti stále dominujú. V Taliansku sa vďaka lepšej ekonomickej výkonnosti v posledných rokoch nálada zlepšila, aj keď zostáva skôr ponurá. Problém nerovnosti je až na druhom mieste (37,4 %), za ním nasleduje vzdelávací systém (33,5 %). Väčšine respondentov (20,2 %) na zelenej transformácii takmer nezáleží a ani ďalšia obľúbená téma v Bruseli – spoločný dlh – respondentov nezaujala, len 16,5 percent z nich ju považuje za dôležitú.
Sporné ekologické ciele EÚ
Respondentov, ktorí vnímajú ekologické zámery EÚ ako málo ambiciózne je takmer toľko (20 %) ako tých, ktorí si myslia opak (26,3 %). Takmer 26 percent s nimi súhlasí, ale 17,8 percent ich odmieta ako nepraktické alebo „nezmyselné“ (a 10,4 % nemá potuchy). Okrem toho medzi staršími respondentmi stúpa „protizelený“ tábor. Tým sa prehĺbili generačné rozdiely v tejto téme.
Polarizovaná Európa
Prieskum tiež odhalil, že v Nemecku aj v Rakúsku je 81 percent respondentov v strede politického spektra (v strede, vpravo a vľavo od stredu). Respondenti smerujúci do centra boli menej početní v Taliansku (67 %), Poľsku (62 %) a Španielsku (57 %), pričom najnižší podiel bol vo Francúzsku, iba 49 percent. Pokiaľ ide o výber strany v čoraz roztrieštenejšom globálnom poriadku, existuje všeobecný konsenzus: predstava suverénnej a otvorenej Európy. Menej ako 30 percent respondentov si myslí, že EÚ by sa mala pripojiť k jednému z novovznikajúcich blokov, pričom 20,4 percent je za USA a 7,9 percent je za Čínu. Drvivá väčšina by si želala pokračovanie status quo – alebo dokonca vznik Európy ako „tretej“ nezávislej veľmoci, ktorá si udržiava rovnakú vzdialenosť od Číny a USA.
Obava z umelej inteligencie, ktorá zvyšuje nerovnosť
Masové nasadenie umelej inteligencie GenAI bude mať nepochybne vplyv na ekonomiku, pracovné miesta a aj náš osobný život. Čím nižší bol príjem našich respondentov, tým pravdepodobnejšie považovali potenciálne dopady za negatívne. Mladší respondenti tiež častejšie považovali AI za zabijaka práce.
Napriek rozdeleniam a obavám Európa nie je stratená. Väčšina respondentov sa dokáže sústrediť na „jednoduchý“ cieľ – ekonomický rast. Ak budúca európska komisia bude počúvať a zefektívňovať viaceré svoje iniciatívy a programy smerom k rastu, môže byť celkom úspešná, čím sa pozdvihne celkový obraz EÚ.
Zdroj: Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s.
