Tunisko rozprestierajúce sa v najsevernejšej oblasti afrického kontinentu má turistom ozaj čo ponúknuť. Nájdete tu exotiku, more, slnečné pláže, autentickú kultúru, bohatú históriu, výbornú kuchyňu, fascinujúcu prírodu a dobrodružstvo.

Čierny kontinent sa mi po prvý raz podarilo navštíviť až tento rok. Bolo to objavné a vzrušujúce, a splnila som si aj niektoré zo svojich detských snov z čias, keď túžba navštíviť cudzie krajiny bola pre Stredoeurópana v bývalom režime odsúdená ostať len zbožným želaním…

Pri Afrike naozaj platí, že je kontinentom, ktorý vám učarí a nemôže vás nechať ľahostajným. Mne sa to pri návšteve Tuniska potvrdilo, a to o to viac, že som mala možnosť prejsť v tejto krajine viacero zaujímavých destinácií a spoznať viacero jej tvárí, navyše v čase, keď ju bežne turisti nenavštevujú. Vďaka tomu som mohla zažiť aj unikátnu udalosť, ktorá je pre Tunisanov kľúčová a ku ktorej sa ešte vrátim – festival Sahara v Douz – meste na prahu púšte.

Pocit bezpečia
Históriu Tuniska písali Feničania, Rimania, Turci, Berberi a najmä Arabi. A hoci je Tunisko

sekulárnym štátom, islam je najrozšírenejším náboženstvom a islamské zvyky hrajú v živote Tunisanov dôležitú úlohu. Niektorí nad mojím rozhodnutím cestovať do Tuniska krútili hlavami pre obavy prameniace z relatívne nedávnych udalostí – teroristických útokov, ktoré sa negatívne podpísali aj pod cestovný ruch tejto zaujímavej krajiny. Pravda je, že ubytovať sa v hoteli v Sousse, necelé dva kilometre od pláže, kde sa odohrala krvavá dráma, malo mrazivý podtón. Bolo to však skôr pietne mrazenie ako strach. Ten som ostatne nepocítila ani raz počas celej cesty naprieč Tuniskom. Naopak, domácim veľmi záleží na tom, aby sa k nim turisti vrátili; stretli sme sa s milým, ústretovým prístupom, s ochotou a bezprostrednosťou.

Dva veľké útoky v Tunisku – na pláži v Sousse a v tuniskom národnom múzeu Bardo, majú okrem tragédie v podobe zmarených ľudských životov aj ďalší negatívny rozmer. Tunisanom dramaticky poklesol cestovný ruch – až o 70 %, ktorého prínos sa významne podpisuje na HDP! Kým českí turisti predsa len do istej miery na túto krajinu nezanevreli, Slováci ju v podstate takmer úplne vymazali zo zoznamu svojich dovolenkových destinácií.

Je to však škoda, Tunisko je rozmanitá krajina plná miest, ktoré človeka uchvátia svojou drsnou krásou, autentickosťou spôsobu života a kultúrnych tradícií, pre Európana stále exotických, prívetivosťou a priateľskosťou domácich a v neposlednom rade uhrančivou a majestátnou krásou Sahary a jej obyvateľov.

Zo „záhrady“ do púšte
Severná časť Tuniska vzhľadom i architektúrou zapadá do obrazu Stredomoria, rozprestierajú sa tu úrodné oblasti, bohaté najmä na olivové plantáže – olivy spolu s ďatlami patria k najvýznamnejším poľnohospodárskym produktom a aj vývozným artiklom tejto severoafickej krajiny. Sever Tuniska tak zvyknú prirovnávať k plodnej záhrade, smerom na juh vegetácie ubúda, a v južnej časti krajiny sa rozprestiera more piesku – saharská púšť, a v Tunisku zažijete viacero jej podôb: od kamenistej, posiatej nízkymi kroviskami, cez horské oblasti s ostrými zubatými vrcholkami pripomínajúcimi skamenelinu stegosaura, miestami pretkané horskými oázami s jazierkami a vodopádmi, cez rozľahlé, vďaka kryštálikom soli trblietajúce sa soľné jazerá hrajúce rôznymi odtieňmi modrej, modrozelenej a bielej farby, až po nedozierne more piesočných dún, kde zažijete opojný pocit absolútneho uvoľnenia a slobody. V púšti sa skrátka ocitnete v úplne inom časopriestore, vymoženosti civilizácie tu strácajú význam a opodstatnenie. Ale na druhej strane je celkom zábavné zavolať domov pri plnom signále a perfektnej zrozumiteľnosti, stojac na vrcholku piesočnej duny, pričom vôkol vás, kam len dovidíte, je samý a ako púder jemný piesok…

K miestnemu koloritu patria, žiaľ, aj odpadky lemujúce cesty i obydlia – niektoré oblasti priam „kvitnú“ namodro vďaka vetrom rozviatym plastovým vreckám. Podľa všetkého sa však Tunisania hodlajú s týmto nešvárom konečne vysporiadať…

Kartágo a El Djem
Tunisko je krajinou, ktorú síce môžete navštíviť prostredníctvom cestovnej kancelárie, ale nie je problém vydať sa sem aj na vlastnú päsť – letecká spoločnosť Tunisair lieta pravidelne raz do týždňa z Prahy a trikrát týždenne z Viedne. V rámci Tuniska sa, samozrejme, môžete dopravovať miestnymi vlakmi, autobusmi a aj letecky.

Súčasťou hlavného mesta sú aj staroveké, turistami často navštevované a dnes roztrúsené pozostatky mocného starovekého Kartága. K asi najucelenejším komplexom, ktoré sú svedkom dávnej minulosti Kartága, patria zvyšky Hadriánovho divadla, kde sa dodnes konajú divadelné predstavenia alebo stále pôsobivé rozvaliny Antoniových kúpeľov postavených v 2. storočí, ktoré boli kedysi najväčšími v Afrike. Zo starovekých pamiatok, ktoré určite stoja za návštevu, netreba zabudnúť na amfiteáter v meste El Jem, ktorý postavili v treťom storočí. Je najzachovalejšou rímskou pamiatkou v Afrike a tretím najväčším rímskym amfiteátrom vôbec. Hoci ide o staroveké ruiny, neznamená to, že sa z nich vytratil život; amfiteáter je v súčasnosti každé leto dejiskom významného medzinárodného hudobného festivalu.

Sidi Bou Saïd
Na útesoch nad Tuniským zálivom dominuje Sidi Bou Saïd – dnes jedna zo štvrtí hlavného mesta, ktorá je akýmsi tuniským Mountmartrom. Typickým poznávacím znamením je kombinácia jasnej modrej farby dverí a okeníc a žiarivo bielej farby stien domov – farebná schéma, ktorá velí v architektúre tejto časti Tunisu. Očarujúci kolorit dotvárajú obchodíky s výrobkami domácich remeselníkov; typické sú kožené tašky, obuv, miestne sladkosti, šperky, keramika, mozaikové obkladačky či pašmínové šatky s prenádhernými orientálnymi vzormi a farbami. Prechádzku sme zavŕšili chutným obdedom pozostávajúcim z miestnych špecialít v známej reštaurácii Au Bon Vieux Temps, ktorá sa hrdí významným ocenením troch vidličiek, miestnou obdobou michelinovských hviezd, a je jednou zo štyroch najlepších reštaurácií v celej krajine.

Troglodyti, oázy a Hviezdne vojny

Vzhľad miest a dedín dotvárajú neodmysliteľné minarety – arabské od tureckých možno odlíšiť na prvý pohľad, arabské majú štvorhrannú základňu, turecké sú osemhranné, a videli sme aj také, čo boli z tretiny postavené na turecký a vo zvyšku na arabský „spôsob“. K minaretom, samozrejme, patrí aj spev muezínov, obvykle sa však ich hlas rozlieha z nahrávky.

Ak pred „plážovaním“ v hotelových rezortoch uprednostníte cestovanie po Tunisku, o to viac spoznáte skutočný život v tejto krajine. Na mňa osobne veľmi silne zapôsobila návšteva troglodytov v Matmate. Tieto berberské obydlia s kruhovým pôdorysom sú čiastočne vyhĺbené do zeme – pôsobia ako obrovská studňa, do ktorej bočných stien sú vytesané obytné miestnosti. Zaujímavosťou je, že sa v nich po celý rok udržiava stabilná teplota okolo 17 °C. V Matmate sme si pochutili na obede v maličkej oáze s príjemnou reštauráciou s ponukou tradičných tuniských jedál, kde nechýba hotel s bazénom. S veľmi milým čašníkom sa dalo poklábosiť po anglicky, po rusky alebo dokonca po taliansky a čo-to vedel aj po chorvátsky – nezišlo by mi na um, že v tejto časti Afriky, kde je úradným jazykom francúzština, budem mať možnosť prevetrať tieto jazyky.

Horské oázy

K výnimočným zážitkom patrí aj návšteva púštnych horských oáz – nechýbajú tu jazierka či vodopády, čo je zvlášť v púšti mimoriadne pôsobivé. Inak Tunisko má množstvo minerálnych prameňov, avšak ich využitie na terapeutické účely a aj v oblasti cestovného ruchu je zatiaľ málo rozvinuté.

Jednou z najkrajších a najvýznamnejších oáz a zároveň mestom je Tozeur – preslávené najmä vynikajúcimi ďatlmi. Tunisko vôbec patrí k najväčším pestovateľom datlí a v Tozeur môžete navštíviť pomerne veľký trh, kde sa predávajú samé datle. V meste Douz môžete dokonca navštíviť aj múzeum datlí – Tunisania ich pestujú okolo 200 druhov.

K veľmi pôsobivým miestam – zvlášť pre tých, čo majú radi kontakt s divokou prírodou, patrí dedinka Midès, neďaleko hraníc s Alžírskom. Z troch strán lemuje hlboký kaňon, do ktorého môžete zostúpiť a prejsť po jeho dne. Ak sa zapozeráte poriadne pod nohy, môžete si odniesť aj vlastnoručne „ulovený“ suvenír – napríklad kus pazúrika. Určite si na tento štiepateľný kameň pamätáte zo školských lavíc, v dobe kamennej si z neho naši prapredkovia vyrábali rôzne šikovné nástroje. V stánkoch so suvenírmi nájdete okrem surových polodrahokamov aj typické púštne ruže „zrodené“ z piesku. Domáci ich zvyknú aj krikľavo farbiť modrou či cyklaménovou farbou – zrejme sa tak, i keď nie celkom šťastne, chcú zavďačiť turistom v domnení, že prirodzená pieskovosivá farba tohto dielka prírody je nudná…

Tunisko vo filme
S dedinkou Midès sa spája aj zaujímavá skutočnosť – v jeho okolí sa nakrúcali scény vynikajúceho filmu Anglický pacient. Filmový svet objavil Tunisko dokonca viackrát – nakrúcala sa tu napríklad aj Angelika alebo niektoré časti kultových Hvieznych vojen – tieto kulisy stoja uprostred púšte dodnes a sú turistickou atrakciou. Okrem filmových kulís sú tu atrakciou aj malí podnikaví Tunisania – deti nesmierne vytrvalé a dobiedzajúce, kým im nedáte pár drobných, dúfajúc, že vás nechajú na pokoji, alebo drankajúce peniaze za pohladkanie ušatej púštnej líšky fenek v ich náručí. Nezaostávajú ani dospelí predavači suvenírov – identifikujúc slovenčinu a češtinu začnú pohotovo pokrikovať: „dobrá cena, dobrá cena“…

Festival Sahara v Douz
K najvýznamnejším udalostiam v Tunisku rozhodne patrí Medzinárodný festival Sahara,

ktorý okrem domácich navštevuje aj mnoho zahraničných návštevníkov a nechýbajú ani významní hostia z radov politickej špičky. Dejiskom festivalu je mesto Douz s prívlastkom brána púšte. Festival sa obvykle koná na konci roka, tento rok sa však termín pre školské prázdniny presunul na január. Festival je unikátnou prehliadkou zvykov, kultúrnych tradícií i tradičných odevov rôznych kočovných berberských a iných kmeňov žijúcich na púšti. Je naozaj výnimočný zážitok vidieť napríklad cvičené poľovné chrty v akcii, preteky tiav, defilé jazdcov na koňoch či jazdecké i bojové umenie mužov i žien bez výnimky, ktorí takmer bez pohybu prikrčení v sedle cválajúceho koňa predvádzajú svoje brilantné strelecké umenie… Nechýba ukážka tradičného svadobného obradu, rôzne folklórne hry detí, spev a mnohé vystúpenia sprevádza elektrizujúci prednes poézie najvýznamnejších tuniských básnikov. V rámci festivalu môžete navštíviť aj tradičné príbytky kočovníkov – stany zo zvieracích koží, v ktorých tieni vám ponúknu datle s jemnou medovou chuťou, ťavie mlieko či ručne vyrábané a na otvorenom ohni pečené placky, fascinujúce je aj trhovisko pod obrovským stanom, s najrozmanitejšími tradičnými výrobkami od odevov, cez rôzne výrobky z kože, šperky, kozmetiku, potraviny, sladkosti až po koberce či rôzne iné praktické i dekoratívne predmety. Veľká časť festivalu sa odohráva na miestnom otvorenom štadióne, ktorý pozvoľna pokračuje do púšte a časť vystúpení v douzskej medine so štvorcovým pôdorysom lemovaným množstvom obchodíkov s rozmanitým tovarom.

Toho, čo možno v Tunisku vidieť, zažiť, počuť, ochutnať a precítiť je naozaj mnoho a na svoje si príde každý, nielen ten, kto rád oddychuje na pláži pri mori. Táto krajina mnohých tvárí, kontrastov, bohatá na množstvo historických pamiatok, architektonických skvostov i prírodných výtvorov a zároveň milých, priateľských a ústretových domácich nedočkavo čaká na svoje znovuobjavenie aj turistami z našich končín.

Text: Miriam Bartošová, Foto: Miriama Vojteková a autorka